Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom si mnohé obce v regióne pripomínajú predovšetkým pálením vatry. Rovnako tomu bude aj v Hrnčiarskych Zalužanoch v piatok 5. mája, kde je okrem vatry pripravený aj kultúrny program. O deň neskôr (06.05.) sú v obci Veľké Teriakovce naplánované súťaže pre deti a rodičov i ohňostroj, zatiaľ čo v Hrnčiarskej Vsi sa bude variť kapustnica, po ktorej bude zapálená vatra. Tento deň si v sobotu 6. mája pripomenú aj v Rimavskom Brezove, a to turistickým pochodom Po stopách našich osloboditeľov, ktorý začína o 08:00 hod. pred Obecným úradom, pokračuje pri pamätníku v Kraskove a cez Rimavskú Baňu končí späť v obci Rimavské Brezovo.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 20. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program so zaujímavými hosťami z regiónu.
V predstihu v sobotu 6. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktorá bude tento rok o klaunovaní s bublinami. Podujatie, ktoré zároveň otvára letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach, začína o 19:30 hod.
Muzikály a bábkové divadlo
Sériu májových muzikálov otvára v piatok 5. mája Malý princ v podaní Základnej umeleckej školy v Revúcej.
O týždeň neskôr (12.05.) je v Revúcej na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina.
Do Rimavskej Soboty prichádza 18. mája muzikál Frida - maľovať a milovať. Životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo je plný vášne, lásky, humoru, podmanivej hudby a tanca. Sólisti a tanečníci v nápaditých kostýmoch spolu so živým orchestrom predvedú oslavu neskrotného života jednej z najvýznamnejších maliarok 20. storočia.
Medzitým v utorok 16. mája uvedie Hnúšťanské bábkové divadlo bábkovú paródiu pre deti aj dospelých Don Šajn.
Oslavy dní mesta a obce
Začiatok mája patrí v Rimavskej Sobote už tradične oslavám Dní mesta, ktoré sprevádzajú jarné trhy, bohatý kultúrny program, výstavy a rôzne atrakcie pre deti. Piatkový program (05.05.) začína o 09:00 hod. predstavením pre deti Tárajko a Popletajka, o 13:00 hod. zaujme módna prehliadka, podvečer je na pláne koncert hudobnej skupiny Kollárovci a o 20:00 hod. vystúpi aj populárny reper Rakby. V sobotu (06.05.) pokračuje popri trhu aj kultúrny program, a to dychovým orchestrom, country hudbou či módnou prehliadkou.
Koncom mája oslávi Dni obce aj Utekáč. Okrem bohatého kultúrneho programu, v ktorom vystúpia folklórne súbory Hriňovčan z Hriňovej a Vepor z Klenovca či Ľudová hudba Jána Maka, bude uvedený aj ďalší diel knihy Utekáč na dobových fotografiách. Ak chcete byť pri tom, v sobotu 27. mája ste v Utekáči vítaní.
Pre milovníkov motoriek a cyklistiky
Sobota 6. mája bude v Rimavskej Sobote aj o stretnutí nadšencov motocyklov. Súčasťou programu je spanilá jazda mestom, súťaže pre deti, koncerty hudobných skupín a večerná zábava.
Na druhý deň (07.05.) štartujú cestné cyklistické preteky Jarná cena s trasou v dĺžke 104,7 kilometrov a s prevýšením 500 metrov. Umiestnenie štartu a cieľa pretekov v centre obce Jesenské spolu s bohatou diváckou kulisou vytvára neopakovateľnú atmosféru profesionálnych cyklistických pretekov, ktoré si užijú rovnako pretekári ako aj diváci. Slávnostný štart je na pláne o 10:45 hod. a víťazi budú vyhlásení o 14:30 hod.
Retromajáles
V parku Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa chystá hudobno-spoločenský večer pod holým nebom pod názvom Revúcky retromajáles. Do tanca bude hrať Retro Music Band, Tanečný orchester Rimavská Sobota a ako hosť vystúpi Robo Opatovský. Nenechajte si ujsť v piatok 19. mája nezvyčajnú zábavu v retro štýle.
Rôzne
V stredu 3. mája sa v obci Teplý Vrch koná koncert vokálnej skupiny Mystic Choir z Rimavskej Soboty. V Hrnčiarskych Zalužanoch sa v sobotu 20. mája stretnú priaznivci šachu na medzinárodnom šachovom open turnaji. Vo štvrtok 25. mája bude obec Vyšný Skálnik už tradične dejiskom okresného kola súťaže v prednese štúrovskej poézie a prózy pre základné školy.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.