Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom si mnohé obce v regióne pripomínajú predovšetkým pálením vatry. Rovnako tomu bude aj v Hrnčiarskych Zalužanoch v piatok 5. mája, kde je okrem vatry pripravený aj kultúrny program. O deň neskôr (06.05.) sú v obci Veľké Teriakovce naplánované súťaže pre deti a rodičov i ohňostroj, zatiaľ čo v Hrnčiarskej Vsi sa bude variť kapustnica, po ktorej bude zapálená vatra. Tento deň si v sobotu 6. mája pripomenú aj v Rimavskom Brezove, a to turistickým pochodom Po stopách našich osloboditeľov, ktorý začína o 08:00 hod. pred Obecným úradom, pokračuje pri pamätníku v Kraskove a cez Rimavskú Baňu končí späť v obci Rimavské Brezovo.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 20. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program so zaujímavými hosťami z regiónu.
V predstihu v sobotu 6. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktorá bude tento rok o klaunovaní s bublinami. Podujatie, ktoré zároveň otvára letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach, začína o 19:30 hod.
Muzikály a bábkové divadlo
Sériu májových muzikálov otvára v piatok 5. mája Malý princ v podaní Základnej umeleckej školy v Revúcej.
O týždeň neskôr (12.05.) je v Revúcej na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina.
Do Rimavskej Soboty prichádza 18. mája muzikál Frida - maľovať a milovať. Životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo je plný vášne, lásky, humoru, podmanivej hudby a tanca. Sólisti a tanečníci v nápaditých kostýmoch spolu so živým orchestrom predvedú oslavu neskrotného života jednej z najvýznamnejších maliarok 20. storočia.
Medzitým v utorok 16. mája uvedie Hnúšťanské bábkové divadlo bábkovú paródiu pre deti aj dospelých Don Šajn.
Oslavy dní mesta a obce
Začiatok mája patrí v Rimavskej Sobote už tradične oslavám Dní mesta, ktoré sprevádzajú jarné trhy, bohatý kultúrny program, výstavy a rôzne atrakcie pre deti. Piatkový program (05.05.) začína o 09:00 hod. predstavením pre deti Tárajko a Popletajka, o 13:00 hod. zaujme módna prehliadka, podvečer je na pláne koncert hudobnej skupiny Kollárovci a o 20:00 hod. vystúpi aj populárny reper Rakby. V sobotu (06.05.) pokračuje popri trhu aj kultúrny program, a to dychovým orchestrom, country hudbou či módnou prehliadkou.
Koncom mája oslávi Dni obce aj Utekáč. Okrem bohatého kultúrneho programu, v ktorom vystúpia folklórne súbory Hriňovčan z Hriňovej a Vepor z Klenovca či Ľudová hudba Jána Maka, bude uvedený aj ďalší diel knihy Utekáč na dobových fotografiách. Ak chcete byť pri tom, v sobotu 27. mája ste v Utekáči vítaní.
Pre milovníkov motoriek a cyklistiky
Sobota 6. mája bude v Rimavskej Sobote aj o stretnutí nadšencov motocyklov. Súčasťou programu je spanilá jazda mestom, súťaže pre deti, koncerty hudobných skupín a večerná zábava.
Na druhý deň (07.05.) štartujú cestné cyklistické preteky Jarná cena s trasou v dĺžke 104,7 kilometrov a s prevýšením 500 metrov. Umiestnenie štartu a cieľa pretekov v centre obce Jesenské spolu s bohatou diváckou kulisou vytvára neopakovateľnú atmosféru profesionálnych cyklistických pretekov, ktoré si užijú rovnako pretekári ako aj diváci. Slávnostný štart je na pláne o 10:45 hod. a víťazi budú vyhlásení o 14:30 hod.
Retromajáles
V parku Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa chystá hudobno-spoločenský večer pod holým nebom pod názvom Revúcky retromajáles. Do tanca bude hrať Retro Music Band, Tanečný orchester Rimavská Sobota a ako hosť vystúpi Robo Opatovský. Nenechajte si ujsť v piatok 19. mája nezvyčajnú zábavu v retro štýle.
Rôzne
V stredu 3. mája sa v obci Teplý Vrch koná koncert vokálnej skupiny Mystic Choir z Rimavskej Soboty. V Hrnčiarskych Zalužanoch sa v sobotu 20. mája stretnú priaznivci šachu na medzinárodnom šachovom open turnaji. Vo štvrtok 25. mája bude obec Vyšný Skálnik už tradične dejiskom okresného kola súťaže v prednese štúrovskej poézie a prózy pre základné školy.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-