Dejiskom podujatia Slovenské mitrovanie, ktoré sa koná v sobotu 21. októbra 2017, bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program začína o 10:00 hod. ukážkami prác na salaši, ako napríklad strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem. Jednou z noviniek tohto roka bude škola varenia s talianskym kuchárom.
„Úvodnú časť programu obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni, a to detské folklórne súbory Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Folklórny súbor Rimavan z Rimavskej Soboty, Folklórny súbor Vepor z Klenovca a ďalší,“ uviedla Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
Pre návštevníkov podujatia sú počas dňa pripravené aj sprievodné aktivity, ako výstava oviec, drevené atrakcie a tvorivé dielne pre deti alebo obľúbený jarmok s ukážkami remesiel, ktoré budú prebiehať v areáli salaša. V teriakovskom mlyne sa od 10:00 do 14:00 hod. udomácnia Maťko a Kubko, s ktorými si budete môcť pozrieť rozprávku Pásli ovce valasi a výstavu zameranú na pastierstvo v rozprávke.
Poobedňajšie hodiny vyplní Folklórny súbor Očovan z Očovej a sólisti inštrumentalisti na pastierske hudobné nástroje či heligonkári. Bodkou za kultúrnym programom bude slávnostný sprievod ovčiarov, bačov a valachov, ktorých bude sprevádzať Hornoliptovský kurucký regiment. „Atmosféra sprievodu umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia PhDr. Ivan Murin, PhD. Ako ďalej uviedol, podobne to prebiehalo aj v nedávnej minulosti počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev.
Hlavným zámerom podujatia je zachovať valaskú a ovčiarsku tradíciu v regióne Gemer-Malohont, ako aj zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny. Snahou organizátorov je priblížiť ich súčasnej generácii prostredníctvom kultúrno-osvetovej aktivity Slovenské mitrovanie a poukázať na význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry i dnešnej reality. Cieľom je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.
Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s odborným garantom, ktorým je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a obec Veľké Teriakovce.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a