Účastníci sa počas dvadsiatich hodín naučia správne navíjať nite na paličky, viazať tkáčsky uzol a v paličkovaní využívať techniku jednopárového, dvojpárového pletenca, pletenca s pikotkami, techniku plátenka s rovným okrajom, techniku prekríženia, preloženia, spájania väzieb a vytvárania samostatných diel z paličkovanej čipky aj s využitím gemerských vzorov. Účastníkom sa bude venovať skúsená lektorka Anna Urbánová, ktorá je aktívnou členkou Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Vzhľadom k malej skupine, päť až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi. Aj preto je potrebné sa prihlásiť včas, záväzné prihlášky, ktoré nájdete na www.gos.sk, očakávame do 21. februára 2018. Kurz bude prebiehať počas víkendov a zahájime ho 24. 2. 2018 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Účastnícky poplatok je 60,- €. V cene je zahrnutá práca lektora, pracovné pomôcky, nástroje a materiál.
Bc. Valéria Munková
Klub tkania
S cieľom uchovávania a rozvíjania tradičného tkáčskeho remesla Gemerské osvetové stredisko v Rožňave zakladá Klub tkania v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Kto sa môže stať jeho členom? Každý, kto sa v minulosti zúčastnil našich aktivít – tkáčskych workshopov, kurzov, alebo niekedy tkal s mamkou, či babkou, ale aj ten,
kto sa chce zdokonaľovať v tkaní a snovaní, stretnúť sa s ľuďmi s podobným záujmom a vymieňať si navzájom skúsenosti. Klub bude pracovať pod vedením odbornej lektorky – známej tkáčky z Kokavy nad Rimavicou pani Ľubomíry Žilkovej. Prvé stretnutie klubu tkania sa uskutoční 19. februára 2018 v čase od 14.00 do 18.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Takéto klubové stretnutia sú jednou z aktivít Gemerského osvetového strediska zameraných na zachovanie dedičstva našich predkov, snahou motivovať ľudí k záujmu o zachovanie remesla, podporiť ručnú prácu a kreatívnu tvorbu, ponúknuť zmysluplný spôsob trávenia voľného času záujemcom. Podobne sa u nás pravidelne a radi stretávajú členky Klubu paličkovanej čipky a členovia Hrnčiarskeho klubu.
Workshopy pre dospelých
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v mesiaci február ponúka pre verejnosť workshop pre dospelých, zameraný na výrobu tradičných handrových bábik viazanou technikou.
Aké materiály použiť, ako strihať látku, vytvoriť telíčko, hlavičku, zviazať jednotlivé časti tela, vytvoriť bábiku bez použitia ihly, to všetko sa dozviete od odbornej lektorky Evy Čabrovej.
Workshop sa uskutoční 20. februára 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Počet účastníkov je limitovaný, preto sa prihláste čo najskôr telefonicky na uvedené číslo, alebo písomne na mailové adresy. Poplatok je 10 eur. Ručne vyrobené bábiky, či hračky v sebe majú vždy kus srdca a radosti z tvorby.
Druhý v ponuke je workshop v hrnčiarskej dielni pre dospelých, zameraný na výrobu keramických šperkov. Každý účastník si pod vedením hrnčiarky Renáty Kseničovej vyrobí svoje vlastné originálne šperky. Vyskúša si tradičné postupy hrnčiarskej výroby – modelovanie voľnou rukou, hotový výrobok si vyzdobí engobami a glazúrami. Na úplnú výrobu sú potrebné dve stretnutia, keďže treba počítať s časom potrebným na modelovanie, dekorovanie, schnutie, glazovanie, vypálenie hlinených komponentov a skompletizovanie. Prvé sa uskutoční 21. 2. a druhé 7.3. 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Poplatok je 20 eur, cena zahŕňa aj materiál na skompletizovanie vyrobených šperkov (šnúry na zavesenie, uzávery).
Ponúkame vám možnosť stráviť voľný čas v príjemnom tvorivom prostredí.
Oba workshopy sa uskutočnia v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Záväzné prihlášky očakávame do 16. 2. 2018.
Eva Čabrová,
Tvorivé dielne pre školy
Bujaré obdobie fašiangov sa končí už v utorok 13. februára 2018 o polnoci symbolickým pochovaním basy. Nasledujúcou stredou, nazývanou popolcová alebo aj škaredá,
začína obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý je prechodným obdobím medzi zimou a jarou. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov roka - Veľkú noc.
Na toto pôstne obdobie sme v Dome tradičnej kultúry Gemera pripravili tvorivé dielne pre školy, v ktorých sa deti dozvedia viac o tradíciách počas pôstu na Gemeri a naučia sa vyrábať posúchy, cigánske tkaničky a keramické misky.
Termín: 19. a 20. 2. 2018
Prihlasovať sa môžete na 60-minútove bloky so začiatkom o 9.00, 11.00 a 13.00 hodine.
Kapacita každej dielne: 10 žiakov
Poplatok: 1€/žiak/dielňa
V prípade záujmu a pre koordináciu aktivít ma kontaktujte mailom alebo telefonicky.
A. Kleinová,
, 0905 919 431
Gemerské osvetové stredisko
Betliarska 8, 048 01 Rožňava

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-