Koncerty, spevácka súťaž a divadlo
Hudobné predstavenia v mesiaci odštartuje festival zborov a speváckych skupín s názvom Rimavská Sobota spievaj! V stredu 4. apríla sa v Dome kultúry okrem detských a dospelých speváckych zborov z mesta predvedie aj hosť zo ZUŠ Heľpa - DSZ Felix s dirigentkou Andreou Kirschovou. Súčasťou podujatia bude aj popoludňajší workshop pre detské spevácke zbory a ich dirigentov.
V sobotu 7. apríla vystúpi v Kultúrnom dome v Hnúšti s ľudovou hudbou Borievka spevák a veselý človek Ján Ambróz, ktorý v snahe zachovať čo najviac ľudových piesní z Horehronia pochodil Telgárt, Šumiac, či Pohorelú. Na svojej ceste za ľudovým bohatstvom objavil a prespieval mnoho už zabudnutých piesní.
Všetci milovníci krásnej hudby si prídu na svoje v utorok 10. apríla na druhom koncerte 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. SAXOPHONE SYNCOPATORS je unikátne saxofónové kvarteto, ktoré sa v obsadení Pavol Hoďa, Ján Gašpárek, Ladislav Fančovič a Frederika Babuliaková, venuje interpretácii skladieb vážnej hudby.
Na koncert sa v apríli môžu tešiť aj fanúšikovia slovenskej speváčky Marcely Laiferovej. Uskutoční sa v sobotu 14. apríla v Kultúrnom dome v Kokave nad Rimavicou.
V Dome kultúry v Hnúšti sa to bude vo štvrtok 19. apríla mladými talentami len tak hmýriť. Koncerty vystrieda regionálna súťaž detských speváckych skupín, sólistov a ľudových hudieb pod názvom Zlatá Strunka.
Zochova divadelná Revúca prinesie aj tentokrát tri dni plné divadelných predstavení a skvelých hereckých výkonov. V poradí 44. ročník krajskej divadelnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých sa odohrá v dňoch od 26. do 28. apríla (štvrtok - sobota) v Mestskom kultúrnom stredisku. V rámci podujatia bude prebiehať aj autorská výstava Rastislava Ekkerta - Ľudia z planiny.
Zábavné predstavenia
Do Revúcej sa v stredu 11. apríla chystajú 3T, alebo Tri Tvorivé Tvory. Divadelno-improvizačná skupina troch hercov, ktorými sú Juraj "Šoko" Tabaček, Lukáš "Pucho" Púchovský a Stanislav "Stanley" Staško, pôsobí na scéne už od roku 2004 a má za sebou viac ako 450 úspešných vystúpení. Improvizácie sú tvorené priamo na mieste na základe vylosovaných tém od divákov, ktorí tak vytvárajú neopakovateľný humorný dej. Známe tváre z telky, neznáme historky a zábavná stand up comedy show. Silné reči v podaní Tomáša Hudáka, Jakuba Gulíka, Simony a Jara Abaffyho navštívia už vo štvrtok 19. apríla Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote.
Filmová Hnúšťa
Kino Rimava v Hnúšti vás v sobotu 14. apríla pozýva pred najväčšiu obrazovku v meste, aby ste si vychutnali najlepšie cestovateľské krátkometrážne filmy uplynulej sezóny. V rámci filmového festivalu Expedičná kamera budú premietané filmy o dobrodružstve, divokej prírode, poznávaní nového, extrémnych zážitkoch a športoch. Patria k nim napríklad Oči Boha, Teória šťastia, Nefritové vody a iné.Druhýkrát pozýva kino Rimava pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného Dňa Zeme (22.4.) na premietanie dokumentárneho filmu Earth: Deň na zázračnej planéte v piatok 20. apríla.
Pre najmenších
Všetky detičky sa v apríli môžu tešiť na jedno z najzábavnejších a najnezvyčajnejších predstavení. Do Rimavskej Soboty zavíta počas svojej prvej návštevy Slovenska Prvé divadlo mydlových bublín. Vychýrenú bublinovú šou Dobrodružstvá Mydlinky a Bublíka v Bublilande predvedú na javisku Domu kultúry už 14. apríla (sobota).Na druhý deň (15.4.) je v Hnúšti naplánovaná hudobno-divadelná rozprávka Dlhý Nos na námet Pavla Dobšinského. S jej interaktívnym prevedením, plným krásnych orientálnych kostýmov, nádhernej hudby a piesní spievaných naživo, vystúpi Divadielko Concordia z Banskej Štiavnice.
Folklór a tradície
Prvá sobota v mesiaci (7.4.) bude okrem iného patriť aj regionálnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín z okresu Revúca. Ako nositelia tradícií budú v Kultúrnom dome v Revúcej účinkovať folklórne skupiny Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy a predstaví sa aj tanečníčka Martina Vargová z Rimavskej Soboty. Posledné aprílové dni sa budú už tradične niesť v duchu stavania májov. Stane sa tak v sobotu 28. apríla v Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Bani a Sušanoch. V Hrnčiarskych Zalužanoch, Hrnčiarskej Vsi, Klenovci, Rimavskom Brezove a Hnúšti vyrastie symbol na jar sa obnovujúcej prírody podľa zvykov až v predvečer 1. mája (30.4.).
Športové podujatia
V poradí 7. ročník halového futbalového turnaja Panter Cup sa pod záštitou starostu obce Rimavské Brezovo Mariána Šivaru odohrá v Mestskej športovej hale v Hnúšti v sobotu 14. apríla.
O týždeň nato (21.4.) už halu ovládnu vyšportované telá. Hnúšťa sa tak po dvojročnej prestávke opäť stane dejiskom Majstrovstiev Slovenska v kulturistike a fitness. K hosťom má tentokrát patriť legenda profikulturistiky a účastník Mr. Olympia Pavol Jablonický, či olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988, nositeľ titulu majstra Európy a dvojnásobný vicemajster sveta Jozef Pribilinec.
Pre priaznivcov terénnych vozidiel je tu už 13. ročník najväčšieho offroad podujatia Slovenska, na ktorom každoročne štartuje až 250 posádok. Obľúbený Offroad Tisovec bude tento rok prebiehať v dňoch od 19. do 22. apríla (štvrtok - nedeľa).
Ak si vo voľnom čase radi zabeháte, alebo patríte k aktívnym športovcom, určite nevynechajte Jarný beh v Muránskej Dlhej Lúke. Sily a výdrž si môžete zmerať v šiestich rôznych kategóriách na 5,4 km dlhej trati v sobotu 28. apríla.
Turistika
Prvé aprílové kroky členov KST Hnúšťa budú viesť k Slavošovskému tunelu (7.4.). Ďalej z turistickej ponuky na tento mesiac vyberáme 35. ročník výstupu na Hradovú, kam sa v sobotu 21. apríla vydajú turisti z KST Hnúšťa aj Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. O týždeň nato (28.4.) zas členovia KST Rimavská Sobota navštívia najväčšie chránené územie regiónu Malohont - Drienčanský kras. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk). Ak ste ešte nezahájili svojich 100 jarných kilometrov alebo ich už v nohách poctivo zbierate, tak určite využite aj poslednú pozvánku z našej ponuky. V sobotu 28. apríla chystajú štyri obce z nášho regiónu spoločný Výstup na Sinec sprevádzaný detskými hrami v prírode. Na vrchole bude na účastníkov čakať občerstvenie vo forme guľášu a nebudú chýbať ani odznaky a magnetky na pamiatku.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-