Vydať sa na ňu môžete už v sobotu 2. júna 2018. Tento deň bude plný športu a zábavy aj v obci Lehota nad Rimavicou, kde na najmenších okrem iného čakajú kolotoče, rytieri či jazda na koňoch.
O dva týždne na to (16.6.) sa už budú v Rimavskej Sobote vítať blížiace sa prázdniny. Mestskú záhradu zaplnia nafukovacie atrakcie, penová show, megabubliny a cirkusová škola. Tešiť sa môžete aj na divadelné predstavenia, rôzne súťaže a ďalšie prekvapenia. Organizátori nesklamali a ani piaty ročník úspešného podujatia neuzavrie nič iné ako najkrajší ohňostroj.
Deťom bude patriť aj dopoludnie predposlednej soboty v mesiaci (23.6.) v obci Rimavská Baňa. Za názvom „Juniáles - Zabáva sa celá dedina“ sa skrývajú rôzne športovo-zábavné aktivity. Program pre deti a rodičov popoludní doplní priateľský futbalový zápas a vo večerných hodinách tanečná zábava.
Folklór
V úvode mesiaca si okrem najmenších prídu na svoje aj nadšenci ľudovej hudby. V sobotu 2. júna sa v Kokave nad Rimavicou už po dvadsiatyprvýkrát stretnú heligonkári z rôznych kútov Slovenska.
Folklórnym vyvrcholením a podujatím mesiaca budú Gemersko-malohontské folklórne slávnosti - Klenovská Rontouka 2018. Počas dní 22., 23. a 24. júna ovládne Klenovec ľudová hudba, spev, tanec, nebude chýbať ani obľúbený jarmok, ukážky remesiel a kulinárske špeciality. Jubilejný 40. ročník sa bude niesť v duchu ovčiarskej a valaskej kultúry, zbojníctva a legendárneho Jánošíka.
Divadlo a koncerty
V Tisovci ponúknu prvé júnové dni sériu divadelných predstavení a zážitkov. V priebehu troch dní (1.-3.6.) sa v rámci celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky divadla mladých pod názvom FEDIM Tisovec predstaví 13 divadelných súborov z celého Slovenska. Ako hosť pred slávnostným vyhodnotením vystúpi Divadlo Akadémie umení Banská Bystrica s monodrámou Malala. Súčasťou podujatia bude aj výstava Danky Bakšovej - Moja keramika, ktorej vernisáž je naplánovaná na piatok 1. júna.
Po úspešnej aprílovej premiére sa do Mestského domu kultúry v Revúcej opäť vráti komédia Mefisto v podaní ochotníckeho súboru Komedia Rev. Na divadelnej hre v maskách sa môžete zabaviť vo štvrtok 7. júna.
Presne o týždeň (14.6.) odštartuje Sobotský Jazztival, ktorý predstavuje sériu 9 koncertov - exkluzívnych hudobných lahôdok, ktoré si budete môcť vychutnávať postupne počas celého leta. Ako prvá na nádvorí Čierneho orla vystúpi americká speváčka Audrey Martells s hudobným sprievodom Walter Fischbacher Trio. Druhý z koncertov na seba nenechá dlho čakať, uskutoční sa v poslednú júnovú sobotu (30.6.). Môžete sa tešiť na svojskú slovenskú pesničkárku Katarziu a pesničky z jej albumu Agnostika.
Ešte pred tým však Rimavskú Sobotu navštívia herci Radošinského naivného divadla s inscenáciou Besame mucho. Ak si absurdnú komédiu Stanislava Štepku o tom, čo sa skrýva v kufri (a v nás), nechcete nechať ujsť, do kalendára si poznačte piatok 22. júna.
Na druhý deň (23.6.) už v okresnom meste vystúpi jedna z najúspešnejších maďarských rockových skupín - Omega.
Dni miest
Núdza nebude ani o mestské oslavy. Od piatku 1. do nedele 3. júna budú prebiehať Dni mesta Hnúšťa. Prvý deň slávností ponúkne tvorivé dielne, ukážky policajnej a hasičskej techniky, vystúpenia speváckych skupín, folklórnych súborov a dychovej hudby. Vyvrcholením bude Piano show Jozefa Hollého v Dome
kultúry. Sobotný program začne jarmokom, na deti bude čakať rozprávkové mestečko Hnúšťankovo, na amfiteátri vystúpi Laci Strike a Street Dance Academy, Folklórna skupina z Poľskej Vsi a kapely Senzus, Polemic a Hrdza. V nedeľu nebude chýbať ani tradičná jazda parným vláčikom, tentokrát s cieľom na Salaši Zbojská.
Atmosféra osláv sa v piatok 15. júna presunie do mesta Revúca, kde potrvá až do nedele. Predstaví sa miestny folklór a detviansky ľudový temperament prinesie Folklórny súbor Podpoľanec, ďalej vystúpia rôzne hudobné skupiny napr. Vidiek, Zoči Voči, Metalena. Zo sprievodného programu vyberáme vernisáž výstavy revúckych výtvarníkov - Revúcky salón, ktorá sa uskutoční už v stredu 13. júna. Ak to nestíhate, nezúfajte, výstava bude prístupná až do 31. júla. V sobotu 16. júna sa tu chystá aj pozývačka na Klenovskú Rontouku pod názvom Roztancované ulice.
Šport a turistika
Klub slovenských turistov Hnúšťa pozýva v sobotu 2. júna „na najdlhšiu hradnú cestu na Slovensku.“ Dĺžka trasy “Niekde medzi Muráňom a Fiľakovom“, je cca 26 km a je stredne náročná. Zraz je naplánovaný o 6:05 hod. na železničnej stanici v Hnúšti.
Obľúbené automobilové preteky do vrchu známe ako Oždianske serpentíny, sa po minuloročnom septembrovom dátume vracajú k zaužívanému júnu. Ak patríte k milovníkom rýchlych áut, počas víkendu 9. a 10. júna v Ožďanoch nesmiete chýbať.
Ďalšia sobota v mesiaci (16.6.) bude patriť dobrovoľným hasičom. Cez deň budú súťažiť na Memoriáli Jána Kováča v Ožďanoch a v noci zabojujú o pohár starostu obce Rimavské Brezovo.
I n é
V sobotu 9. júna sa na Muránskom hrade môžete vrátiť v čase. O pohľad do minulosti a nezabudnuteľný zážitok sa na hradných hrách postará Skupina historického šermu Berezun. Zaujímavé bude aj vystúpenie Sokoliarov SOŠ lesníckej Banská Štiavnica a sprievodné environmentálne hry pre deti.
Z iného súdka bude program nasledujúcej soboty (16.6.) v Lesíku pri Rimavských Zalužanoch. Poľovnícke združenie Kraskovo tu organizuje Poľovnícky deň, v rámci ktorého sa uskutoční Svätohubertská svätá omša a súťaž vo varení poľovníckeho guľášu. K dobrej nálade zahrá ľudová hudba a heligonkári.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-