Občas sme zašli do cirkusu, kde kúzelnícka palička vyčarovala z ničoho všetko! Z folklóru si na Gemeri istotne pamätáte pastiersky palicový tanec. Čeština pomenúva tvrdohlavého „paličatým“. A celý život sa presviedčame, že každá palica má dva konce. Palica je vlastne jeden z prvých a pritom najjednoduchších pracovných nástrojov človeka! Pán Pavel Ferdinandy sa venuje výrobe rôznych druhov palíc už 15 rokov. Vyrába, vystavuje, ponúka na predaj a takýmto spôsobom vracia do rúk i do domácností kus prírody, pravdivej histórie, mnohým tak skrze originálny predmet vracia spomienky a všetkým ponúka kúsok estetického zážitku. Veď skúste hociktorú jeho palicu chytiť do ruky, ohmatať, poťažkať, pohladiť drevo, opáčiť jeho kresbu, sledovať vzorku, rozlúštiť tajomný zápis či zárezy na jej povrchu...
Ľudový umelec Pavel Ferdinandy sa poctivo venuje aj štúdiu histórie rôznych druhov úžitkových palíc, skúma až do koreňa ich historický pôvod a účel a potom aj tradičný spôsob výroby. Na to je vždy potrebná remeselná zručnosť, majstrovský fortieľ, ba často aj nejaký fígeľ, ktorý treba niekedy z ľudového majstra šikovne vypáčiť – len nie palicou!
Na vernisáži sme sa od autora dozvedeli aj množstvo zaujímavostí o dreve, o výrobe rôznych druhov palíc – podľa vlastných slov vyrába až 70 rôznych modelov. Účastníkom vernisáže prezradil tajomstvá niektorých konkrétnych vystavených palíc, ktoré by sme sami neodhalili – nôž ukrytý v palici či fľaštička na potúženie... A že palice môžu byť aj zvukové, o tom nás presvedčilo trio pedagógov zo ZUŠ Revúca, ktorí na zahranie ľudových pesničiek použili priamo vystavený exponát – ozembuch.
Svoje výrobky predstavuje Pavel Ferdinandy na folklórnych podujatiach v Detve, Očovej, Pribyline, Východnej, Klenovci či Kokave nad Rimavicou. Na remeselníckych jarmokoch zasa prezentuje svoj fortieľ pri ich výrobe. Výrobky jeho rúk už tešia majiteľov v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzsku, Kuvajte, Fínsku, Maďarsku, Taliansku, Chorvátsku, Saudskej Arábii a v ďalších štátoch sveta.
Palice a ďalšie výrobky z dreva vystavoval Pavel Ferdinandy na viacerých spoločných a niekoľkých samostatných autorských výstavách. Naposledy vlani na jar v Muráni. Tešíme sa, že máme príležitosť prezentovať tieto mimoriadne výrobky aj vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej. Príďte sa pozrieť, pozerajte, ohmatajte, pohlaďte rukou a priučte sa, komu každému a čomu všetkému slúžili v histórii „obyčajné drevené palice“...
Výstava potrvá do 20. marca 2019.
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Foto: Peter POBOČEK
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.