Z napísaného vyplýva, že odveké paralelné súžitie človeka a živočíšnej ríše vždy bolo pre nás inšpiratívne a stále môže byť aj poučné. A čo si o nás myslia zvieratá...? To nevieme – žiaľbohu. Alebo vďakabohu? Nuž nevieme to síce, ale môžeme si myslieť, čo si myslia!
Pán Pavel Ferdinandy takúto alternatívu vo svojej najnovšej premiérovej výstave prináša. Na svojich fotografiách konkrétnu dvojrozmernú obrazovú situáciu dopĺňa ďalším rozmerom – myšlienkou zúčastneného – monologickou výpoveďou konkrétneho zvieracieho aktéra. A či je tá myšlienka skutočná a pradivá alebo iba domnelá, vytvorená v kreatívnej mysli tvorcu, na to môže odpovedať iba autor sám.
Pavel Ferdinandy bol prakticky celý svoj život aktívnym dokumentaristom kultúrneho, spoločenského aj športového života v Revúcej – systematicky fotografoval a písal do novín i časopisov o podujatiach v našom dome kultúry, o verejnom živote v meste i regióne. Spolupodieľal sa na vydaní viacerých reprezentatívnych kníh o Revúcej a jej histórii. Navyše, zo svojich ciest po svete priviezol tisícky unikátnych záberov živej prírody, ktoré predstavil doteraz v niekoľkých výstavách.
Hoci už Pavel Ferdinandy nechodieva s fotografickým prístrojom na krku, stále má čo ponúknuť oku diváka. Stále má originálne myslenie i videnie fotografa-nadšenca, ktorý vníma nielen obmedzenú dvojrozmernú plochu fotografie, ale vidí aj jej „hĺbku“. Ako dlhoročný skúsený pozorovateľ života skrz objektív aparátu prirodzene vie, že každý záber má svoj príbeh. Z nezastaviteľného časoprúdu života vystrihne cvaknutie uzávierky tisícinu sekundy – iba ten kratulinký a zúžený pohľad zostane v aparáte, počítači, na obrazovke, možno na papieri – no realita beží ďalej a ďalej... Prírodná scenéria z onoho jediného záberu je dnes už úplne inde, ba možno ani nie je, zviera alebo človek, zachytení na snímke už tiež nemusia existovať – všetko je inak a aj my sme iní... Panta rhei! Iba ten, kto bol vtedy pri tom pozná súvislosti záberu, takpovediac úplný kontext onej tisíciny sekundy. Iba živý svedok môže dopovedať príbeh, ktorý v jedinom fotozábere vzbudil našu zvedavosť – a my chceme vedieť viac.
Vo svojej výstave ponúka Pavel Ferdinandy takýto „príbeh fotografie“, dokonca hovoriaci. Na záberoch zvierat, ktoré nafotil v africkej prírodnej rezervácii, vidíme ich konkrétne myšlienky. On, fotograf, bol pri tom, iba on zažil osobne zobrazenú udalosť, takže nie je namieste pochybovať o dôveryhodnosti zvieracích myšlienkových pochodov. Hoci, niečo vari napovedá aj fakt, že monológy umiestnil autor figliarsky do komiksovej bubliny...
Pozývame vás na originálny divácky zážitok pri „čítaní fotopríbehov“ Pavla Ferdinandyho!
Výstava AFRICKÉ MONOLÓGY vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúcej potrvá do 27. marca 2020.
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Foto: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.