Drobnosti z archívu Gemersko-malohontského múzea Doporučený
Napísal(a) Ján Aláč
Výstavná činnosť akéhokoľvek múzea sa spája predovšetkým s prezentáciou trojrozmerných artefaktov, umeleckých diel a prírodnín najrozličnejšej povahy. Dokumenty ako listiny, fotografie, potvrdenia, účty, legitimácie, úradné doklady alebo rukopisy najrozličnejšieho druhu sú zväčša súčasťou rôznych zbierkových fondov. Nie až tak často má múzeum šťastie na vlastný archív dokumentov, ktoré by presahovali horizont niekoľko posledných rokov a postihovali by omnoho viac tém, než len problematiku existencie múzea. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote takýto archív má a výstavou Drobnosti z archívu
Archívne dokumenty nezachytávajú život v celej jeho bohatosti, ale upozorňujú na mnohé významné momenty zo života človeka, histórie mesta alebo regiónu, a to i v kontexte omnoho širších dejinných súvislostí. Archívne dokumenty zároveň nie sú anonymné ako mnohé trojrozmerné zbierkové predmety. Na mnohých je zaznamenané meno konkrétneho človeka, alebo presné miesto a čas. Podobne ako sa mení doba, menia sa s ňou aj podoby dokumentov a najrozličnejšieho listinného materiálu. Niektoré zmenili len vizuálne podoby, menili sa na nich napríklad symboly (štátne, mestské, obecné alebo organizácií), alebo úradný jazyk. To je prípad množstva úradných dokumentov, počínajúc tými z produkcie mestského magistrátu v Rimavskej Sobote z obdobia monarchie až po nariadenia alebo osvedčenia zo 60. rokov 20. storočia. Je to tiež prípad vysvedčení a legitimácií (často zaniknutých spolkov a organizácií) naprieč 20. storočím. Mnohé sa z každodenného života vytratili a pri hektickosti našich životov a záplave stále nových a nových podnetov sme si ich stratu skoro ani nevšimli. Stratili sa celkom prirodzene. Vytlačené boli napríklad modernými komunikačnými technológiami. Takto sa v roku 2006 vytratili telegramy (Telegram z roku 1958). Zo zmenou spoločenského zriadenia je spojený zánik celého radu legitimácií a preukazov (Komunistická strana Slovenska, Zväz Československo-sovietskeho priateľstva, Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov,...). Pri niektorých druhoch dokumentov došlo k zaujímavým zmenám formátu. Zmenšovali napríklad podoby cestovných pasov a čiastočne i diplomov o vzdelaní. Iné materiály sa objavujú len na určitý čas v ťaživých sociálnych situáciách, ako prídelové lístky (na chlieb z roku 1936 alebo na mydlo a mydlové výrobky z roku 1949). Ďalšie odkazujú na minulosť, ktorá sa vytratila, napríklad na kedysi veľmi silné odvetvie potravinárskeho priemyslu v Gemeri-Malohonte (Osvedčenie o zápise ochrannej známky – Pivo Gemer z 27. mája 1970, Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe, ČSSR). V archíve múzea je tiež zaujímavý súbor dokumentov spojených s osobou Štefana Réthyho, niekoľko desaťročí vrcholného funkcionára KSČ a KSS (diplom: Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR. Medaila bola udelená prezidentom republiky Antonínom Novotným a množstvo ďalších zaujímavých dokumentov).
Každá doba má svoje špecifické vizuálne podoby dokumentov. V archíve múzea sú popri dokumentoch naviazaných na jeho 130. ročnú existenciu zastúpené najrozličnejšie podoby účtov, poštového materiálu, zápisníc, vysvedčení, úradných a súkromných listov, ale i kroniky, plagáty (od predvolebných až po informácie o kultúrnych podujatiach), letáky, ... To všetko je bežnou súčasťou nášho života i dnes a takou boli tiež v minulosti, hoci vždy mali svoje dobové podoby, ktoré stoja za pripomenutie.
Ján Aláč
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-