Vernisážou sprístupnili 27. januára 2015 popoludní v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote výstavu prác známeho fotografa a cestovateľa z Košíc Ing. Alexandra Jirouška. Vystavené fotografie zachytávajú podoby Rimavsko-sobotského okresu, ktoré autor vyhotovil v minulosti, sa objavujú pod názvom Gemerská Nostalgia. Fotograf Ing. Alexander Jiroušek sa narodil 24. novembra 1934 v Spišskej Novej Vsi. Počas druhej svetovej vojny navštevoval Základnú školu vo východočeskom meste Brandýs nad Orlicí. Po skončení vojny sa vrátil s rodinou – už bez otca, ktorý padol štyri dni pred jej skončením – späť do Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1953 ukončil štúdium na gymnáziu. Študoval na Vysokej škole technickej v Košiciach – Strojníckej fakulte, kde v roku 1959 získal titul strojárskeho inžiniera. Určitý čas pracoval aj vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach ako vedúci propagácie. Od polovice 70. rokov 20. storočia sa venuje výlučne fotografickej tvorbe, ako fotograf samouk. Začínal s malým fotoaparátom nemeckej značky SIDA. Bol to Po roku 1990 založil vlastnú vydavateľskú a fotografickú agentúru a v tejto činnosti pokračuje aj v súčasnosti. S fotoaparátom precestoval nielen Slovensko, ale aj viaceré krajiny sveta – Rusko, najmä horstvo Kaukazu, Španielsko, Japonsko, Grécko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, štáty bývalej Juhoslávie, Írsko, USA (Minnesota, Arizona), Juhoafrickú republiku… Ich výsledkom je bohatý fotografický archív, sústavne využívaný pri publikačnej i výstavnej tvorbe. Od roku 1975 usporiadal vyše 170 samostatných výstav a zúčastnil sa mnohých kolektívnych fotografických výstav doma i v zahraničí.
Svojou tvorbou sa podieľal na vydaní viac ako 200 publikácií reportážneho, krajinárskeho, historického a vlastivedného charakteru. Jeho fotografie sú súčasťou viacerých publikácií, objavujú sa na pohľadniciach, kalendároch a ďalších tlačovinách. Z publikácií sú to napríklad: Okres Lučenec vo fotografii (1983), Okres Rimavská Sobota (1986), Rimavskou dolinou (druhé vydanie1991), Kraj pod Tatrami v 333 fotografiách (1994), Košice na prelome tisícročí (1998), s Jánom Marcinkom vydali knihu Slovenské rady, vyznamenania, čestné odznaky (2002), s Ivanom Chalupeckým, Michalom Krajnákom a Máriou Novotnou publikáciu Spišský hrad (2003), Slovakia (2007), Slovensko (2010), s Milanom Kolcunom vydali knihu Potulky mestom Košice (2011), Bardejov (2012), s Editou Kušnierovou - Rožňava a okolie (2012), s Milanom Dudášom vydali publikáciu Drevené kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku (2013), Košický kraj (2013) a mnohé ďalšie.
O jeho aktivitách v oblasti fotografie svedčia viaceré výstavy. Fotografie pre jednu z nich, o okrese Rimavská Sobota, vznikli v polovici 80. rokov 20. storočia. Časť z nich bola použitá v publikácii vydanej v roku 1986, pod názvom Okres Rimavská Sobota vo farebnej fotografii. V podobe výstavy boli niektoré Jirouškove fotografie verejnosti predstavené v roku 1987 v Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote a následne v roku 1988 i vo vtedajšom Gemerskom múzeu, pod rovnomenným názvom Okres Rimavská Sobota vo farebnej fotografii. Repríza tejto výstavy sa uskutočnila aj v partnerskom meste okresu Rimavská Sobota v meste Bátonyternye v Maďarsku. Jeho výstavná činnosť sa zintenzívnila najmä od roku 2004. Kolekcie pod názvom Od Tatier k Dunaju boli okrem Slovenska prezentované v Lisabone, Madride, Bruseli, Ríme, Budapešti, Viedni, Grazi, Krakove, Waršave, Miskolci, Sárospataku, Forli, La Valette, Corku, Galvay, Dubline, Montreale, Washingtone a ďalších mestách USA, ako aj v Juhoafrickej republike – v Kapskom Meste a Pretorii. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote okrem vyššie spomenutej výstavy predstavil v roku 2007 cyklus fotografií, pod názvom Od Tatier k Dunaju.
Dosiaľ najväčším ocenením publikačnej tvorby autora je udelenie Európskej ceny za rok 1994, ktorú mu udelila Európska federácia turistickej literatúry so sídlom v Ríme za obrazovú publikáciu Kraj pod Tatrami. Za dlhoročnú fotografickú tvorbu mu v roku 2004 udelili Cenu mesta Košice, v roku 2005 Cenu fair play Slovenského olympijského výboru, za dlhoročnú propagáciu Slovenska a fotografovanie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, ktorý svojim objektívom zachytáva nepretržite od roku 1967. V roku 2009 mu udelili Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja a najvyššie ocenenia Národného osvetového centra v Bratislave – Medailu Daniela Gabriela Licharda.
Vystavené fotografie zachytávajú dobové podoby vtedajšieho okresu Rimavská Sobota a samotného okresného mesta. Po viac ako tridsiatich rokoch ožijú časy minulé, odhalia čo pretrvalo a čo zaniklo. Z tohto pohľadu majú vysokú dokumentačnú hodnotu. Zachytávajú reálie, z ktorých mnohé sú už dávno stratené, iné sú len letmým odleskom v spomienkach pamätníkov, ktoré môžu byť práve takýmito fotografiami oživené či pripomenuté. Poskytujú svedectvo o niekdajšej priemyselno-poľnohospodárskej tradícii regiónu, o čarovnej a krásnej krajine, a tiež o ľuďoch a spoločnosti danej doby. Pre pamätníkov sú tieto fotografie pripomenutím zažitých reálií. Pre tých, čo sú vekom mladší a nezažili ich, ide o sprostredkovanie niekdajších podôb, ktoré svojou inakosťou môžu byť mimoriadne príťažlivé.
Tlačovú správu pripravili: PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka GMM)
a RNDr. Ján Aláč (dokumentátor GMM)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.