(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava - tlačová správa) - Dňa 17.8.2011 v dopoludňajších hodinách bola v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave slávnostne otvorená výstava Memorandum národa slovenského. Na úvod prítomných privítala riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová a slovo odovzdala riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatici Halkovej, ktorá spomenula a vyzdvihla mladý kolektív autorov výstavy. Nasledoval stručný prierez dejinami, ktorý odznel v podaní pracovníka Domu Matice slovenskej Bc. Mateja Ladu. Memorandum slovenského národa z roku 1861 predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník. Jeho koncipovaním, schválením a predložením najvyšším politickým kruhom kulminuje národnoemancipačné úsilie protagonistov slovenského národného hnutia, ktorí v šesťdesiatych rokoch 19. storočia nadviazali na aktivity štúrovskej generácie z revolučného obdobia 1848 – 1849.
"Kolektív autorov zo Slovenskej národnej knižnice v Martine nazhromaždil dokumenty a predmety, ktoré sa v širších súvislostiach zaoberajú memorandovými udalosťami a ich dôsledkami pri formovaní národného uvedomenia Slovákov. Memorandum národa slovenského je jeden z najvýznamnejších dokumentov a štátoprávnou listinou 19. storočia a bol podnetom pri rozvíjaní modernej slovenskej politickej koncepcie," povedala riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Halková a pokračovala: "S Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského máme vynikajúcu spoluprácu a preto som oslovila kolektív pracovníčok, či by bolo možné sprístupniť takúto výstavu v ich priestoroch. Prijali to s nadšením, veď v regáloch nájdete aj k tejto tematike množstvo informácií prostredníctvom kníh a rôznych iných materiálov."
Pamiatky, prezentované touto výstavou, sú súčasťou knižných fondov Slovenskej národnej knižnice, rukopisných fondov SNK - Archívu literatúry a umenia a muzeálnych zbierok SNK - Slovenského národného literárneho múzea. Autorom výstavy a katalógu je Pavol Parenička, manažérom výstavy Peter Cabadaj. Za výberom dokumentov, odbornou spoluprácou, výtvarným a technickým riešením a technickou spoluprácou je ešte množstvo ďalších ľudí, ktorých výsledné dielo je prezentované širokej verejnosti práve v Rožňave.
"Aj napriek tomu, že udalosti spred 150-tich rokov mnohým pripadajú veľmi vzdialené, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme s nadšením uvítali myšlienku sprístupniť širokej verejnosti výstavu, ktorá predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník," povedala riaditeľka knižnice Mgr. Kyselová a dodala: "V dejinách ľudstva sú obdobia, ktoré možno v učebniciach dejepisu nie sú veľmi záživné. Preto chcem pozvať na túto výstavu širokú verejnosť aj z toho dôvodu, že je to veľmi pekná, pútavá, poučná výstava s množstvom informácií a ilustrácií z tohto obdobia."
Výstava potrvá do 2. septembra 2011 a pozrieť si ju môžete v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na ul. Lipová 3 počas výpožičných hodín pre verejnosť ( viď. www.kniznica-rv.sk ). Vstup je zdarma.
Text: Tatiana Bachňáková, Matej Lada
foto: GKPD
{gallery}kultura/expozicia/memo{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.