Pavol Ferdinandy z Revúcej sa venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc od roku 2004. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. Prvé informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Cenné poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí. Na salašoch, od pastierov oviec, ale aj od pastierov hovädzieho dobytka, predovšetkým z oblasti Gemera a Malohontu, sa dozvedal o vzácnych tradičných technológiách, dedených z pokolenia na pokolenie. K výrobe najradšej využíva samorasty, prírodou poškodené dreviny, jednotlivé konáre, alebo koreňové systémy, predovšetkým z liesky, javora, drieňa, duba, buka, smreka.
Svoje výrobky Pavol Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí Slovenska. Jeho výrobkom sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí do rodiny spolupracovníkov Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach.
Na výstave v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, ktorá bude sprístupnená od 5. apríla do 30. apríla 2013, návštevník môže vidieť ukážku betlehemských kyjakov a ozembuchov, rôzne druhy osekancov, drevené alebo mosadzné ovčiarske háčiky (kampó), kuľagy, hrky, palice vylievané cínom, vychádzkové, turistické, poľovnícke palice, ale aj palice kombinované s parožím. Zaujímavé sú palice jednoduché hladké, vyrezávané geometrickými a rastlinnými vzormi, palice ktoré dekorujú tváre, ale aj hlavy zvierat - koní, psov, srniek, vtákov a pod. Jedným z náročných motívov v jeho tvorbe sú pozapletané hady, ktoré v tradičnej slovanskej kultúre patrili k ochrancom domácností.
Tvorba Pavla Ferdinandyho je v závere výstavy doplnená ukážkou palíc, fokošov a valašiek nachádzajúcich sa v zbierkových fondoch Gemersko – malohontského múzea. Daná zbierka sa na pôde múzea začala formovať krátko po jeho vzniku v roku 1882, pričom jej výraznejší nárast nastal od 2. polovice 70. rokov 20. storočia, čo súvisí s príchodom odborných pracovníkov do múzea, čím sa odborná, a teda aj zbierkotvorná činnosť stali systematickejšie. V súčasnosti sa vo fondoch etnografie a histórie nachádza spolu vyše 90 rôznych palíc, fokošov a valašiek. Vystavené exponáty, pochádzajúce z 1. polovice 19. až zo začiatku 20. storočia, sú tak vhodnou historickou paralelou vyššie prezentovaných ľudovoumeleckých výrobkov.
Ľudmila Pulišová
etnografka GMM
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.