(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava – tlačová správa) – Stráviť takmer celý jeden deň pri knihách si pomaly dnes už ani nevieme predstaviť. Počítač v zamestnaní dospelých je takmer samozrejmosť a vo voľných chvíľach detí ani nehovoriac. Internet, ako taký, zasiahol naše domácnosti a takmer úplne vytlačil z nich knihy. Je to celospoločenský a niekoľkoročný problém. Príbehy a udalosti z každodenného života detí plných humoru a vtipu, pohľad na detstvo, dospievanie i dospelosť, ale aj to, ako vznikali knihy a k nim ilustrácie, bude znieť sálou Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského 
Kniha pre niekoho znamená silu premeniť zlú náladu na dobrú, iní ju považujú za zdroj informácií a ďalším pomáha rozvíjať fantáziu, predstavivosť, či jednoducho oddych. Výrazný vplyv na rozvoj osobnosti má čítanie deťom v útlom veku. Tu sa formuje prvý vzťah ku knihe. „Výlety do rozprávkového sveta fantázie si zaslúžia všetky deti. A my v knižnici im chceme prostredníctvom písmeniek ukázať, kde sa ukrýva pomyslená taška plná vitamínov pre dušu“ - povedala riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová. "Z roka na rok zisťujeme, že deti majú problém s vyjadrovaním a so zopakovaním podľa vlastných slov toho, čo počuli. Osobné kamarátstva vymenili za "chatovanie" s neznámymi cez počítač, kde teda aj pravopis nie je vôbec pravopis" - prezradila pracovníčka úseku hudby a umenia Tatiana Bachňáková.
Klára Jarunková patrí medzi najväčšie osobnosti vo svete detských spisovateľov. Debutovala zbierkou humoristických čŕt a poviedok zo školského prostredia Hrdinský zápisník v roku 1960. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Stala sa niekoľkokrát laureátkou viacerých medzinárodných ocenení. Jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach. Daniela Zacharová vyštudovala oddelenie krajinárskej a figurálnej kompozície na VŠVU v Bratislave. Študovala u profesora Želibského a Vincenta Hložníka.
Vďaka mame mala blízko ku knihám. V utorok nazrieme do domácnosti Jarunkových, kde nebola núdza o pekné slovo, veľa lásky, milých ľudí, pomoc či ústretovosť. Kreslené vtipy začala vymýšľať už ako šestnásťročná. A o ten prvý, časopisecký sa s prítomnými deťmi rada podelí. Veď, čo už len môže spôsobiť taká banánová šupka pohodená kdesi na zemi, si viete sami predstaviť. Dať to do podoby kresleného humoru nie je na prvý pohľad taká ľahká vec. Čím všetkým musela prejsť akademická maliarka, alebo ako sa jej ilustrovali mamine knihy, to budú aj zvedavé otázky pracovníkov knižnice, ktorí sa na toto stretnutie tešia.Slávnostné otvorenie výstavy o Kláre Jarunkovej a beseda s jej dcérou Danielou Zacharovou, akademickou maliarkou, ilustrátorkou a karikaturistkou o jej tvorbe je jedno z podujatí v rámci Dní Rožňavy ktoré organizuje mesto Rožňava. Uskutoční sa 1. februára 2011 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského. Výstava potrvá do 31. marca
Kontakt: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave : 058 788 09 11 , 058 788 09 17, mail : , , www.kniznica-rv.sk, www.roznava.sk.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.