prirodzenou súčasťou každodenného života ľudí, no dnes je ich názov a funkcia pre mnohých neznáma, je venovaná i výstava Tajomné predmety minulosti, ktorá bude sprístupnená v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote 18. mája 2013 o 18.00 hod. Je netradičná v tom, že návštevník sa s funkciou jednotlivých predmetov oboznámi sám, interaktívnou hádankovou formou, kedy je jeho úlohou vybrať z troch možností tú správnu. Správnosť svojej odpovede si následne môže overiť po odkrytí tabuľky so stručným popisom vystaveného artefaktu a priloženou fotografiou, znázorňujúcou používanie predmetu.
Svojim prevedením je výstava určená takmer pre všetky vekové kategórie. Na výstave sa nachádza vyše 70 zbierkových predmetov pochádzajúcich z fondov histórie, etnológie a archeológie, teda prezentujú život meštianskej spoločnosti, ľudových vrstiev 19. a 20. storočia, život v praveku, či stredoveku.
Prácou na výstave sa návštevník do istej miery priblíži aj k práci múzejníka. Tomu sa tiež mnohokrát dostane do rúk predmet, pri ktorom musí pátrať po jeho názve, či spôsobe využitia. Po určení budúceho zbierkového predmetu je tento následne predložení na posúdenie tzv. Komisii pre tvorbu zbierok, ktorá odsúhlasí, prípadne zamietne, jeho zapísanie do fondu múzea. Až potom môže pracovník múzea predmet odborne spracovať a popísať. Dané záznamy sú zachytené na kartách druhostupňovej evidencie, ktoré sa stávajú akýmsi „rodným listom“ každého zbierkového predmetu. S viacerými typmi týchto kariet, využívanými počas existencie múzea, je možné oboznámiť sa v závere výstavy. Prvé karty druhostupňovej evidencie sa začali v Gemersko-malohontskom múzeu evidovať od roku 1975 ručne písanou formou, podľa ktorých ich následne napísal dokumentátor múzea na písacom stroji, a nalepil i fotografiu daného predmetu. Elektronicky sa začali spracovať karty od roku 2000. Fotografia zbierkového predmetu sa priložila v digitalizovanej podobe, a karta sa jednoducho vytlačila z počítača. Dnes múzejníci opisujú novozískané predmety on-line v programe ESEZ (esez.cemuz.sk) na predpísané formuláre. Karta sa následne vytlačí z internetovej stránky.
Súčasťou otvorenia je hra na hudobnom nástroji THEREMIN v podaní Marcela Kolára z Rimavskej Soboty. Výstava bude sprístupnená do 31. augusta 2013.
Tlačovú správu pripravili: PhDr. Éva Kerényi a Mgr. Ľudmila Pulišová




























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a