Verejnosti vystavia starobylé zbrane a nástroje zo zbierok Gemersko – malohontského múzea Doporučený
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sprístupnia 22. marca 2013 výstavu, ktorá predstavuje širokej verejnosti zbrane a nástroje zo zbierok múzea od najstarších čias, ktoré reprezentuje obdobie paleolitu (staršia doba kamenná), cez neolit (mladšia doba kamenná) a dobu bronzovú, až po dobu laténsku (mladšiu dobu železnú). Na výstave odprezentujú takmer 200 kusov zbraní a nástrojov zhotovených z kameňa, kostí, parožia, bronzu a železa.
Pomerne značná časť výstavy je venovaná zbraniam a nástrojom z obdobia neolitu a eneolitu (cca 6000 – 2200 pred Kristom). V tomto období bol hlavnou surovinou na výrobu zbraní a nástrojov stále kameň. V období eneolitu sa už objavujú aj prvé medené zbrane. Na výstave je možné zhliadnuť veľký súbor rôzne profilovaných lichobežníkovitých sekeriek a kopytovitých klinov, ktoré pochádzajú z rozsiahlej terénnej činnosti jedného zo zakladateľov múzea, ako aj prvého archeológa múzea, evanjelického farára Ľudovíta Hűvössyho.
V období okolo roku 2300 pred Kristom sa začína na území Slovenska doba bronzová. Ako hlavná surovina na výrobu nástrojov a zbraní sa začína uplatňovať bronz. Na výstave je prezentovaná široká škála bronzových zbraní a nástrojov, predovšetkým rôzne druhy sekier a sekeromlatov. Veľkú pozornosť si zasluhujú nálezy mečov, ktoré sú dokladom majstrovského zvládnutia bronzovej metalurgie pravekých kovolejárov.
Poslednou etapou, ktorá je prezentovaná na výstave sú zbrane z obdobia mladšej doby železnej (laténskej 450 – 0 pred Kristom). Návštevník sa na výstave môže oboznámiť s výzbrojou elitného keltského bojovníka, ktorý bol pochovaný na pohrebisku v Drni.
Výstava je doplnená fotografickými, kresebnými a reálnymi rekonštrukciami použitia jednotlivých druhov zbraní a nástrojov.
Výstava sa pokúša návštevníkovi priblížiť vývoj zbraní a nástrojov v jednotlivých etapách vývoja ľudskej spoločnosti a poukázať tak na šikovnosť a zručnosť našich predkov. Pre verejnosť bude prístupná od 22. marca 2013 do 31. máj 2013.
PhDr. Alexander Botoš
archeológ múzea
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.