Výstava potrvá do 31. júla 2016 a okrem jeho tvorby - kresby priblíži aj vzťah Ladislava Mednyánszkeho a šľachtickej rodiny Gömöry zo Širkoviec.
Výstava Ladislav Mednyánszky: Kresba je výberom z diel, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Galéria vlastní viac ako 300 kusov Mednyánszkeho kresieb, pričom niektoré získala v roku 1973 v mimoriadne zlom stave, pôvodne uložené v starom hnedom kufri. Do dnešného dňa je ich už väčšina zreštaurovaných a prvýkrát boli prezentované v rokoch 2012-2013 na výstave Kufor kresieb. Ladislav Mednyánszky-Kresba ako vizuálny denník v kurátorskej koncepcii Zsófie Kiss Szemán.
Barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa a vyrastal v Beckove, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach, študoval v Mníchove a Paríži. Navštívil Barbizon a absolvoval študijné pobyty v Taliansku a Francúzsku. Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a Paríži. Bol neustále na cestách po celom Uhorsku a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok.
S regiónom Gemer-Malohont sa osobnosť Ladislava Mednyánszkeho spája predovšetkým vďaka priateľskému vzťahu s Oliverom Gömörym zo Širkoviec a jeho manželkou Margitou. V Mednyánszkeho denníkoch, ktoré vyšli v slovenčine v roku 2007, nachádzame záznamy aj o návšteve rodinného kaštieľa Gömöryovcov v Širkovciach. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa tiež zachovalo niekoľko Mednyánszkeho kresieb, listov a fotografií z gömöryovskej pozostalosti.
Aktuálna prezentácia Mednyánszkeho kresieb v priestoroch Gemersko-malohontského múzea predstavuje výber takmer 100 kusov diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc, denníkových ilustrácií. Motivicky ide najmä o zobrazenia krajinných výsekov, štúdií stromov, veľké množstvo figurálnych kompozícií, štúdií mužských tiel a tvárí, niekoľko zvieracích a architektonických motívov. Mnohé z nich slúžili ako prípravné štúdie veľkolepých olejomalieb. Mednyánszky okrem výtvarných diel zanechal po sebe aj rozsiahle písomné dedičstvo vo forme denníkov a listov. Jeho denníky boli rovnako plné kresieb a záznamov, v ktorých zachytáva svoje myšlienky, pocity, nálady, opisuje rôzne udalosti a zapisuje si mená a adresy osôb s ktorými sa stýkal. Denníkové kresby a štúdie poskytujú svedectvo o prežívaní umelca, jeho svedomitej príprave, cizelovaní techniky a intenzívnom prežívaní a zaznamenávaní diania okolo seba.
Mgr. Angelika Kolár



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a