Na vernisáži, ktorá prebiehala v príjemnej atmosfére, v úvode privítal prítomných účastníkov Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ múzea. Následne kurátori výstavy Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko predstavili dielo vystavujúcej umelkyne, špecifický obsah výstavy, ako aj priblížili jej umeleckú tvorbu. Výstava potrvá do 30. 8. 2016.
Gabriella Badin
Druhou výstavou v rámci štvrtého ročníka podujatia Rožňavské radiály je monografický výber z tvorby Anny Daučíkovej, takže po prvýkrát je celá výstava venovaná tvorbe jednej umeleckej osobnosti. Hlavným dôvodom je solitérnosť jej tvorivého aj životného programu. Anna Daučíková je intermediálna umelkyňa a queer aktivistka, ktorá okrem iného prepožičala, v istom období života, svoj hlas a svoju tvár hnutiu Inakosť. V súčasnosti pôsobí v Prahe na Akademii výtvarného umění ako pedagogička a prorektorka, a zároveň je jej tvorba akceptovaná medzinárodnou umeleckou scénou. Popri umeleckých kvalitách je známa svojou otvorenosťou, ľudskou múdrosťou a odvahou.
V spolupráci s autorkou sme pre rožňavskú výstavu vybrali dva voľné tematické okruhy a v každom sú tri krátke videá. Prvý tematický okruh predstavuje umelkyňou “nájdené“, nasnímané a takto privlastnené situácie, prebiehajúce vo verejnom priestore, súborne nazvané Ordinary Voyeurism, čo by sme mohli preložiť ako každodenný či všedný voyerizmus. Sú to štúdie telesnosti, ľudského tela v spoločenstve a spoločenskej telesnej komunikácie. Video Ako sa máte / Wie geht es Ihnen, predstavuje telo ženy, pravdepodobne žobráčky, ktoré je (možno obsadené psychózou), nútené k ritualizovaným pohybom obete, a zároveň dravca striehnuceho na svoju korisť. Otázkou “Ako sa máte?“ zahajuje aktérka komunikáciu s vybranou obeťou a vstupuje ňou do súkromného priestoru cudzej osoby. Naopak video Každodenný voyerizmus - Žena / Ordinary Voyeurism - A Woman“, je štúdiou tela intaktného - do seba uzavretého. Do tretice video Každodenný voyerizmus - Koncert / Ordinary Voyeurism - Concert je štúdiou svojvoľnej haptickej komunikácie medzi mužmi - zachytáva spontánne priateľské dotýkanie sa rúk s rukami.
Druhý okruh videí predstavuje problematiku troch rôznych prienikov telesnosti, sexuality, rodových a rolových očakávaní a rodovej a rolovej indeterminácie. Video Staráme sa o vaše pohľady / We Care About Your Eyes je na jednej strane kriticky ostrým a provokatívnym, možno feministickým problematizovaním pornografického zobrazovania sexuality, ktorá diváka udržiava v pozícii voyera a zobrazovanú osobu mení na objekt. Tu je však táto štandardná pornografická situácia umelkyňou otočená a objektom sa stáva pasívny pozorovateľ, zatiaľ čo aktívny aktér si slastne užíva svoju znejasňujúcu a zneisťujúcu hru. Dôležitým aspektom videa je aj hravé premazávanie opozície mužského a ženského rodu.
Ak je niečo dominantnou výtvarného cítenia Anny Daučíkovej, tak je to dôležitá úloha hmatu a to napriek tomu, že pracuje s vizuálnym-video materiálom. Najotvorenejšie to je vidieť v posledných dvoch predstavených videách. V oboch prípadoch je haptický vnem aj nástrojom aj témou, aj tým čo vytvára dej a je hlavnou postavou. Vo videu “Domáce cvičenie / Home Exercise“ je námetom videa šitie a zošívanie si rukavíc navzájom, čo môžeme vnímať ako metaforu koitu, prípadne ako sexuálnu hru. Za pozornosť stojí aj minimálnosť prostriedkov, za pomocou ktorých dokáže A. Daučíková rozohrať svoju tému a vytvoriť dusnú atmosféru videa. Ak video Staráme sa o vaše pohľady“ ponúkalo kritický pohľad, video “Domáce cvičenie“ prináša pritakávajúcu, hravú podobu sexuality. Obe diela sú metaforickým zobrazením koitu.
Umývanie riadu ako činnosť rodovo „pridelená“ ženám je hlavným námetom videa “Chtónické pozdravy pre Camille Paglia / Chtonian Greeting for C. Paglia“. Názov napovedá, že námetom videa je metaforicky skrytý rodovo nevyjasnený erotizmus.
Camille Paglia, ktorej je video venované, je feministickou filozofkou, ktorá skúma rolu telesnosti v prežívaní človeka-ženy.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.