podnietila rozvoj hrnčiarstva. Výstava prinesie prostredníctvom fotografií výsledky prác účastníkov keramického sympózia – Fenomén Gemer, ktoré reflektujú minulosť a súčasnosť využitia hliny a oživujú zabudnutú slávu hrnčiarstva v súčasnom, modernom ponímaní.
„Fenomén Gemer“ je názov mladého keramického sympózia, ktorého sa zúčastňujú výtvarníci a študenti, so zameraním na keramiku, zo Slovenska i zahraničia (Česká republika, Poľsko, Nemecko, Anglicko, Ukrajina), vo veku 18 až 35 rokov.
Sympózium sa usporadúva každý druhý rok, prvý ročník sa konal v roku 2009.
Organizátorom je Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, OZ kRaj a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Organizačný tím vedú akad. sochár Rudolf Malacký, Mgr. art. Michal Kušík, Mgr. art. Veronika Selingerová ArtD.
Centrálou sympózia je Zelený mlyn v Ožďanoch a výtvarné práce prebiehajú na ložiskách Breznička, Gregorova Vieska a Vidiná.
Zámerom sympózia je vytvorenie priestoru pre tvorbu mladých výtvarníkov v regiónoch Gemer-Malohont a Novohrad, ktoré sú na Slovensku známe bohatými náleziskami keramických ílov. Sú keramickým srdcom východnej Európy. Z pohľadu keramiky boli tieto regióny aj oblasťou významných stretov kultúr východnej Európy.
Cítenie krajiny, materiálu, hliny i farebného spektra a národností tu sa stretávajúcich (Slováci, Maďari, Rusíni, Rumuni, Poliaci, Česi, Nemci) sa odzrkadlili v tvorbe a výrobkoch miestnych hrnčiarov.
Keramické ložiská v týchto lokalitách sú malé, ale neobyčajne pestré, najmä chemickým zložením, farbou a vlastnosťami. To, čo nachádzame v tzv. geologicky starých krajinách rozložené v okresoch, nájdeme tu v jednej utešenej dolinke naskladané vedľa seba alebo nad sebou. Preto nosnou ideou mladého keramického sympózia je oživenie ducha Gemera-Malohontu a Novohradu v súčasnom ponímaní.
Hlina je materiál, ktorý ožíva dotykom ľudskej ruky. Keď ste dostatočne vnímaví, dokáže sa s vami aj rozprávať. Keď sa po daždi prechádzate bosí po hline, hladká vám nohy a máte pocit, akoby ste chodili po koži obrovského živého tvora.
Hlina bývala pre tých, ktorí sa jej vedeli dotýkať, zdrojom obživy, často aj strechou nad hlavou. Ale dnes už takí ľudia z krajiny vymizli, už neprichádzajú, aby sa jej dotýkali, len raz za čas prídu bagre a nákladné autá, aby z nej odkrojili a zase zmiznú.
Účastníci mladého keramického sympózia sa svojimi prácami snažia poukázať na históriu a súčasnosť keramiky a poukázať na rozdiely vo využívaní materiálu z ložísk.
Snažia sa oživiť zabudnutú slávu gemersko-malohontského a novohradského hrnčiarstva a ukázať ľuďom, že tieto ložiská majú ešte stále dostatok materiálu na túto tvorbu. Podstatou a zároveň výnimočnosťou akcie je výtvarné diela vznikajú priamo v teréne, v kermických ložiskách pod holým nebom, aby sa tvorca lepšie vžil s prostredím a materiálom. Poznatky o histórii hrnčiarstva v regióne hľadajú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ je reflexiou na doterajšie ročníky, ktoré sa konali v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2015. Ich výsledky budú prezentované prostredníctvom veľkoformátových fotografií. V rámci tejto retrospektívnej výstavy sa pripravuje aj vydanie katalógu, ktorý verejnosti jeho tvorcovia predstavia v závere výstavy. Výstava potrvá do 30. septembra 2016.
Mgr. Martina Mareková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a