na Vajanského nábreží v Bratislave od 5. októbra 2016 do 2. apríla 2017.
„Potrebujete rady. Zariaďujete nový byt moderného človeka. Vrchný riaditeľ Jan Vaněk vám poradí a zariadi váš byt moderným nábytkom... Ak sa naozaj zaujímate o typové zariadenie bytu, navštívte našu vzorkovňu.“
Jan Vaněk, text z reklamy z roku 1929
Začiatok 20. storočia sa vyznačuje nebývalým nárastom civilizačných foriem. V oblasti životného štýlu sa do popredia dostávajú požiadavky hygieny a účelovosti. Nastáva obdobie zmien v myslení a celej koncepcii interiérovej tvorby. Nábytok prestáva byť architektúrou v malom, stáva sa „nástrojom bývania“ čo najúčelnejším a najprimeranejším vo vzťahu k interiéru. K výrazným osobnostiam nového smeru patrí Jan Vaněk (1891 – 1962).
Třebíčsky rodák J. Vaněk zveľadil rodinný podnik, ktorý sa v roku 1921 stal základom Spojených uměleckoprůmyslových závodů (UP) – neskôr najväčšej nábytkovej firmy v Československu a nositeľky najprogresívnejších trendov vo výrobe nábytku. Tu Vaněk realizoval svoje návrhy základných prvkov pristavovacieho nábytku – počiatku neskorších slávnych variabilných nábytkových zostáv. Neskôr v Brne a od roku 1934 v Prahe Vaněk založil vlastné podniky spojené s bytovým dizajnom: SBS. Brno = Standard bytová společnost Brno, PMB Praha = Poradna moderního bydlení, DDZ Praha = Dílny pro dům a zahradu. Vydávanie jeho periodika Bytová kultura je dodnes považované za jeden z najpokrokovejších počinov v presadzovaní moderných smerov v interiérovej tvorbe.
Jan Vaněk spolupracoval s množstvom domácich a zahraničných osobností, ako: Bohuslav Fuchs, Jan Kotěra, Jaroslav Grunt, Adolf Loos, Le Corbusier, Ludwig Mies van der Rohe, Bruno Paul, Amédée Ozenfant, Walter Gropius. Realizoval vzorové malometrážne domy v Čiernej Hore (1925), Brne (1925 – 1926) a obytnú kolóniu v Rybitví (1939 – 1941). Navrhol adaptáciu a prístavbu objektov detského liečebného ústavu Zdravá generace v Choceradoch (1934 – 1935) a s Ferdinandom Fenclom sa podieľal na projekte Masarykovo sanatorium Dobříš. Bol autorom urbanistickej štúdie, komplexu výrobných prevádzok a správnej budovy Spolku pro chemickou a hutní výrobu v Prahe (Východočeské chemické závody, dnes firma Synthesia, a. s.) v Rybitví (1938 – 1941). V rokoch 1939 – 1944 prednášal na Škole umenia v Zlíne, riešil architektonické poňatie a koncepcie výstavných projektov pre pražské Uměleckoprůmyslové museum (1937 – 1941) a Baťovu zlínsku školu (1940 – 1944). Po vojne sa zúčastňoval na formovaní novej koncepcie rozvoja a výroby podnikov drevospracujúceho priemyslu.
Výstavný projekt v Slovenskom národnom múzeu je venovaný životu a tvorbe tohto architekta, teoretika, publicistu, vydavateľa, pedagóga a podnikateľa, ktorý parí ku generácii umelcov, ktorí sa priamo podieľali na zrode modernej dizajnérskej činnosti a v celej koncepcii interiérovej tvorby medzivojnového obdobia. Návštevníkov prenesie do atmosféry „prvorepublikového“ bývania, inšpiruje originalitou dobovej bytovej reklamy, kvalitou a nadčasovosťou samotného nábytku.
Okrem autentického mobiliára z pražského bytu Jana Vaňka a obrazu od známej maliarky Toyen sú na výstave inštalované Vaňkove jedálne, obývacie izby, spálne a jednotlivé solitéry – kreslá, stolíky, taburety ako aj originál lavice z vily Tugendhat, a iné. Prezentovaný bude aj filmový dokument Životná a tvorčia cesta Jana Vaňka v premenách času. Jeho autorom je český scenárista, režisér a kameraman Tomáš Řehořek.
Autorom výstavy je Mgr. Jindřich Chatrný, vedúci oddelenia dejín architektúry Muzea mesta Brna.
Dagmar Brisudová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.