Slova sa ujal aj zástupca primátora Mesta Rožňava, Dionýz Kemény, ktorý odovzdal všetkým prítomným pozdrav od pána primátora Pavla Burdigu. Edita Kušnierová prítomným priblížila osudy mesta a pamiatkových objektov, ktoré sa aj napriek snahám o ich likvidáciu podarilo zachrániť. O príjemné spestrenie vernisáže a kultúrny program (povesť o vzniku mesta Rožňava a banícka hymna) sa postarali študenti gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave pod vedením pani Evy Kardošovej a Márie Csobádiovej.
Samotná výstava je inštalovaná podľa časových období v troch výstavných miestnostiach. Každá z nich mapuje samostatné obdobie mesta, a to najmä jeho stavebnú premenu. Prvá miestnosť je venovaná obdobiu monarchie. Druhá miestnosť približuje medzivojnové obdobie mesta – Rožňavu v 1. ČSR, ale aj po jej začlenení do Maďarska po roku 1938. Tretia miestnosť poukazuje na Rožňavu v povojnovom období – v období, kedy prešla svojou hádam najväčšou stavebnou premenou. Na výstave môžete vidieť 250 kusov kópií historických fotografií a pohľadníc, ktoré boli pre potreby výstavy upravené do jednotného formátu A3. Zábery pochádzajú z bohatej zbierky Klubu priateľov starej Rožňavy a Fotoarchívu Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je vhodne doplnená o zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave, ale aj o predmety zo súkromných zbierok Rožňavčanov – nadšencov. Ide o dobové tlače, knihy, listiny, domové tabuľky, odznaky, mapy mesta, ale najmä originálne fotografie, albumy a pohľadnice Rožňavy. Medzi nimi vyniká fotoreprodukcia donačnej listiny kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291 – prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Touto cesto by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o to, aby táto výstava mohla byť realizovaná v prezentovanej podobe. Naše poďakovanie patrí aj sponzorom výstavy: Mestu Rožňava, Pavlovi Hricovi z Jablonova nad Turňou, Gabrielovi Šikúrovi z Rožňavy, JUDr. Zoltánovi Gallovi z Rožňavy, firmám Dobart s. r. o. - Dionýzovi Dobošovi z Rožňavy a Laax – veľkoobchod s papierom, Ladislavovi Mihálikovi z Rožňavy.
Výstavu si môžete pozrieť v Galérii Baníckeho múzea každý pracovný deň do 12. apríla 2017.
Petronela Bodnárová
Foto: G. Badin a J. Vaisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.