Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv.
Množstvo zvykov a obradov sa viazalo už k narodeniu dieťaťa, no mnohými sa žena riadila už počas tehotenstva. Išlo najmä o obdobie, keď už bolo tehotenstvo zjavné, keďže dovtedy sa nezvyklo zverejňovať ani v rodine. Správanie ženy počas tehotenstva, prípadne jej nálady, mohli ovplyvniť povahové vlastnosti dieťaťa. Žena nemala byť smutná, lebo by jej dieťa plakávalo, jedlá, ktoré si obľúbila malo mať rado aj dieťa. Keďže v minulosti prevládala túžba mať prvorodené dieťa syna, existovalo množstvo magických úkonov zabezpečujúcich, prípadne predpovedajúcich pohlavie dieťaťa.
Po narodení dieťaťa sa okolo postele rodičky vešali tzv. kútne plachty, ktoré ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický – kedysi bývali všetci v jednej izbe, ale aj magický. Počas obdobia „šestonedelia“ bola žena považovaná za nečistú, mohla ohroziť svoje okolie, ale zároveň bola aj s dieťaťom vystavená pôsobeniu škodlivých síl. Bolo to obdobie znamenajúce pre ženu viaceré obmedzenia, ktoré končili až po „vácke“ , teda cirkevnom očistnom obrade.
Dôležitým medzníkom v živote dieťaťa bol cirkevný krst, pri ktorom zohrávala dôležitú úlohu krstná matka prinášajúca dieťaťu odev (väčšinou čepček, šatku a košieľku), potraviny i peňažný dar. V minulosti sa krst konal čo najskôr po narodení dieťaťa, nie však v stredu a piatok, keďže tieto dni boli považované za nešťastné. I v Gemeri-Malohonte bola známa formulka hovorená po príchode z krstu: „Chvála Pánu Bohu, vzali sme pohana, doniesli sme kresťana“.
Pre detstvo v minulosti bolo typické skoré zapájanie detí do prác okolo domácnosti. Už 4 – 5 ročné deti pomáhali pri zametaní dvora, pasení husí, zbere ovocia..., pričom postupne sa náročnosť zverených úloh zvyšovala, kedy v školskom veku dievčatá zaúčala matka a chlapcov otec. Vo veku 12 – 15 rokov dievčatá ovládali všetky dôležité ženské práce, ako pečenie chleba, varenie, pranie, šitie, sadenie, okopávanie, chlapci ťažšie práce na poli a v lese. Dôležitú úlohu pri výchove zohrávalo autoritatívne postavenie rodičov vo vzťahu k deťom a používanie fyzických trestov.
Mgr. Ľudmila Pulišová
(etnologička GMM)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a