A podarilo sa! V Muránskej Zdychave v strede dedinky ma s láskou privítal s celou rodinou p. Kubej. Má malé gazdovstvo a keď ovečka donesie úžitok mlieka a mäska, potrebuje spotrebovať aj vlnu a kožu. A tak mi ukázal aké krásne kožúšky z toho vznikajú. Vyrába kožúšky, kapsy, mešce, žačkovy a iné. S láskou vytvára tieto skvosty vo svojom voľnom čase. Druhým začínajúcim výrobcom je Dušan Petro. Žije v Revúcej, venuje sa zhotovovaniu kožených káps, kabeliek z kože a náušníc, príveskov a hodín z dreva. Účasť na vernisáži bola uspokojivá. Chcem tým len povedať, aby sme si vážili to, čo máme. To málo, čo nám ostalo. Pretože to remeslo, zvyky, tradície, kultúra v nás ostáva. Nie peniaze, moc a to, koľko ľudí prišlo. Keď sa nad tým zamyslíte, je to smutné. Pevne verím, že sa stretneme v hojnom počte v piatok na prednáške o ľudovom kožušníctve. Na prezentácii krásnych výrobkov, ktoré vytvorili R. Kubej a D. Petro. Čaká Vás malé občerstvenie, kúpou lístka môžete vyhrať v tombole, ktorú do súťaže venovali vystavovatelia a deti si môžu zasúťažiť navrhnutím výzdoby svojho vlastného kožúška. V piatok 23. februára o 18:00 hod. v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Veľmi sa na Vás tešíme. Vstupné na prednášku + tombola je 1,50 eur. Tieto peniaze idú na podporu múzea.
Mgr. Petra Oravcová,
kurátorka, etnologička, muzeologička



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a