Vo štvrtok 30. augusta v plne obsadenej veľkej sále Radnice Mesta Rožňava odzneli prednášky: Alexander Botoš – Maxim Mordovin: Archeologický výskum zaniknutého pavlínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku. Výskumná sezóna 2018; Tomáš Kowalski: Výskum stredovekého nástenného maliarstva po roku 1950; Anabelle Križan – Jana Želinská: Analýza materiálov a techník vybraných nástenných malieb na Slovensku z obdobia okolo roku 1400; Miroslav Janšto – Rudolf Boroš: Ev. a. v. kostol v Rimavskom Brezove – výsledky reštaurátorského výskumu a obnovy interiéru; Peter Mlích: Rákoš – reštaurovanie nástennej výmaľby Kostola Najsvätejšej Trojice; Helena Markusková: Gemer pod osmanským panstvom; Monika Tihányiová: Historický vývoj r. k. kostola Všetkých svätých v Henckovciach; Michaela Kalinová – Silvia Paulusová: Kostol všetkých svätých v Henckovciach – výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu; Peter Krušinský – Karol Ďurian: Výskum krovových konštrukcií sakrálnych stavieb na Gemeri a Molohonte a geometrická analýza krovových konštrukcií s možnosťou využitia v praxi; Martin Šugar – Jana Želinská: Rožňavská Metercia na mape dejín umenia; Lenka Vrbiková: Chemicko-technologická analýza maľby Metercie; Andrej Štafura – Martin Čulík – Štefan Nagy: Historické organy Gemera a ich zvuková autenticita; Michail Prijmič: Nástenné maľby v rotunde Goryany (Ukrajina).
V piatok 31. augusta sa konala exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch: Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa, Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo, Ev. a. v. kostol Kyjatice, Ev. a. v. kostol Kraskovo, Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce. Plný autobus, nasledovaný „kolónou“ osobných áut si vychutnal prehliadku jednotlivých kostolov, ktorú doplnili erudovaným výkladom o ich histórii, výmaľbách a ich témach, o umeleckých hodnotách oltárov, kazateľníc, kostolných empor, kazetových stropov, podláh i celkového interiéru historička umenia Elena Kušnierová z Rožňavy a Katarína Damjanovová z Pamiatkového úradu v Lučenci. V Malých Teriakovciach zaznela aj krátka ukážka hry na organe v podaní významného znalca historických organov a organistu Andreja Štafuru.
Večerný program so začiatkom o 20.00 hod. sa konal v bývalom kláštore františkánov - Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave, kde bola pripravená prezentácia dobrovoľníckych aktivít OZ Gotická cesta a multimediálna prezentácia Pocta baroku s vystúpením hudobnej skupiny Antico Moderna z Banskej Bystrice (Andrej Turčin – husle, František Kubiš – akordeón) a s ukážkami reštaurovaných barokových oltárov Gemera (Rejdová, Vyšná Slaná, Gočovo, Ochtiná, Markuška, Roštár, Brdárka).
V sobotu 1. septembra už mimo rámca konferencie, ale stále v jej intenciách, sa konalo podujatie Gotická cesta otvorená, ktoré usporiadalo Občianske združenie Gotická cesta so sídlom v Rožňave (existujúce od roku 2007). Z Rožňavy v ten deň odchádzal autobus, ktorý viezol záujemcov o prehliadku ev. a. v. kostolov v Štítniku, v Ochtinej, v Roštári, Koceľovciach, Brdárke a rím. kat. kostola v Henckovciach, aj s neodmysliteľným odborným výkladom mladých dobrovoľníkov z OZ Gotická cesta - Michal Kiča, Samuel Burda, Peter Koska, Michal Augustovič, Peter Lukáč, Peter Palgut, Adam Molnár. Na tomto podujatí bola predstavená nová Mapa Gotickej cesty (zásluhou mladých nadšencov, prevažne študentov architektúry a histórie), na ktorej sú znázorné tri základné okruhy cesty po stredovekých kostoloch horného Gemera (Rožňavský okruh, Štítnický okruh, Jelšavský okruh) i s fotografiami a krátkym popisom významných pamiatok. V Henckovciach bolo trojdňové zaujímavé podujatie ukočené spoločným posedením s občerstvením a hlavne koncertom barokovej hudby pri sviečkach v interiéri kostola Všetkých svätých. Na koncerte zaznela dobová sakrálna i svetská hudba, dobové tance a suity zo 16. – 17. storočia v úprave Jozefa Poprockého a Egona Kráka. Na akordeóne hral a slovom sprevádzal Dominik Frčka, spievali Stanislav Ďurský a Zuzana Lojková, na klavíri ich sprevádzal a sólové skladby hral Ján Bulla.
Gotická cesta ponúka veľmi bohatú pokladnicu kultúrno-historických daností Gemera a Gemera-Malohontu. Výskum stredovekého nástenného maliarstva začal po roku 1950, v 80. rokoch 20. storočia bol naštartovaný ďalekosiahly plán komplexnej pamiatkovej obnovy a reštaurovania gemerských stredovekých kostolov, odvtedy s prestávkami naďalej prebieha umeleckohistorický a reštaurátorský výskum. Na konferencii bolo konštatované, že nás čaká ešte veľa práce pri reštaurovaní interiérov i exteriérov a stavebnej obnove týchto vzácnych pamiatok, ale tiež, že je na to treba ešte vytvoriť podmienky na vytváranie pravidelných fondov na opravu a v neposlednom rade aj podmienky na využitie pamiatok Gotickej cesty a ich spístupnenie ako bohatstva špecifického umeleckého a historického významu.
![]() |
![]() |
![]() |
||
| Rim.- kat. kostol Henckovce | Gotická cesta mapa | Gotická cesta logo |
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík a OZ Gotická cesta

































__________________________________________________







































Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-