sobota, 04 júl 2026 14:09

Gombasek – územie nespoznané Doporučený

Napísal(a) M. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Ruiny pavlinského kloáštora v Gombaseku. Ruiny pavlinského kloáštora v Gombaseku. NP Slovenský kras
Pomerne nezvyčajné pomenovanie označuje časť územia, ktoré vo svojej podstate predstavuje bránu do Slovenského krasu. Ide o slovenský ekvivalent názvu  Gombaszög, ktorý pochádza z maďarčiny a skladá sa z dvoch slov: gomba (huba) a szög (klin, roh alebo kút). V preklade teda znamená „hubový  klin“ alebo „hubový kút“. Pôvodne pomenovanie označovalo konkrétnu lúku alebo pasienok v údolí rieky Slaná, kde sa darilo hubám a terén mal tvar zbiehajúceho sa rohu alebo klinu, čo vtedajšiemu obyvateľstvu bolo známe. V tejto súvislosti sa natíska aj iné, vedecky zrejme nepodložené, vysvetlenie  názvu, keď gomba rovnako znamená hubu, ale druhé slovo „szög“ znamená aj klinec.
To vyvoláva názor, že by sa mohlo jednať o klinec, ktorého hlavička má tvar  hubového klobúčika a takéto klince boli používané v minulosti, teda možné je, že ich vyrábali aj vo vtedajšom hámri, ktorého poloha je zaznamenaná aj počas prvého vojenského mapovania v roku 1783. Slovenský názov Gombasek vznikol teda poslovenčením maďarského výrazu. Z prvej písomnej zmienky o pavlínoch vyplýva, že sa v Gombaseku, prípadne v jeho blízkosti neskoršieho kláštora nachádzala pustovňa.  V tej dobe sa predmetné územie spomína aj ako Podzávoz (pôvodne Zavozalja) odvodeného od názvu vrchu Závoz.

Dnes je táto lokalita známa vďaka Gombaseckej jaskyni, ďalej ako tradičné miesto konania  kultúrnych podujatí  tzv. Gombasecký letný tábor, ale aj ako miesto bývalého hámra, taviacich pecí a kláštora pavlínov, o ktorých skutočnostiach sa zmienime ďalej.



Stručné dejiny územia spracoval aj autor Gábor Szöllősi, jeho text vo voľnom preklade  je nasledovný:

V roku 1243 daroval Béla IV., syn Matúša z rodu Ákos, územie Filipovi a Detremu, aby na ňom postavili hrad a kláštor. V dôsledku dvojnásobného rozdeľovania území, v rokoch 1318 a 1320, bol pôvodný majetok rozdelený na dve časti a Detreho vnúčatá sa po rozdelení majetkov rozdelili do rodín Csetneki a Bebek. V 14. storočí tiež osídlili osadu Gombaszög.

Identita zakladateľa alebo zakladateľov paulínskeho kláštora Gombaszög nie je jasná, obaja, Bebekovci aj Csetnekovci, si ho nárokovali ako svoj vlastný. V roku 1371 darovali György a László Bebekovci, synovia dvorného sudcu Istvána Bebeka a ich bratia svoj majetok Havasalja, známy aj ako Gombaszög, pavlovským pustovníkom na ľavom brehu Slanej, aby tam v stanovenom termíne postavili kláštor na počesť Panny Márie. Zároveň László Csetneki a jeho synovia, ktorí boli príbuzní rodiny Bebekovcov, tiež odovzdali svoju časť územia na výstavbu, čo kapitula v Egeri, na žiadosť z Diósgyőru, to zapísala a nazvala rodinu Csetneki patrónmi (v súlade so synmi Lászlóa Csetnekiho a vdovou po Péterovi Csetnekim, ako aj v mene synov Miklósa Vörösa, Györgyho a Pétera, že Zavozalja, iným názvom  Gombaszög - particulam terrae in villa Zawazallya, alio nomine Gombazegh - je darovaný novopostavenému kláštoru Panny Márie Pavlovského rádu v dedine Gombaszög ako jeho patróni.") Na náhrobku Györgyho Bebeka je naopak napísané, že on bol zakladateľom kláštora.

V roku 1396 darovali Bebekovci kláštoru rozľahlú vinicu s lisovňou, ktorá patrila usadlosti Szentpéteri v župe Borsod. Pravdepodobne, vďaka príhovoru rodiny, kráľ Žigmund oslobodil Paulinov z Gombaseku od platenia daní z ich majetkov a colných poplatkov (pravdepodobne ovplyvňujúcich vývoz vína). V roku 1405 členovia rodu Bebekovcov, napriek protestom rodiny Csetnek, vyvlastnili patronátne práva kláštora. V roku 1406 venovali ďalší dar kláštoru Panny Márie v Gombaseku, založenému ich predkami a to statok v boršodskej Kemej. Počas 15. storočia dostali Paulini z Gombaseku niekoľko ďalších významných darov od členov rodiny Bebekovcov, no mnísi si tiež sami kupovali majetky. Na základe nálezu mince Žigmunda, nájdenej v severnej stene lode kostola, prebiehala v kostole v prvej tretine 15. storočia výstavba. Na začiatku 16. storočia boli patrónmi kláštora stále Bebekovci a jeho patrónom bol Imre Bebek, prepošt Székesfehérváru. V občianskej vojne po bitke pri Moháči sa Bebekovci niekedy pridali k strane Szapolyaiovcov a niekedy aj k strane Ferdinanda I. V roku 1533 sa Imre Bebek rozhodol dať odliať delá v Rožňave zo zvonov kostolov Gemera. V roku 1534 konvertoval na reformovanú vieru a paulíni z Gombaseku, vycítiac nebezpečenstvo, si v Rožňave uložili svoje cennosti (zlaté a strieborné mince v hodnote 2000 HUF, 4 kalichy, 60 strieborných nugetov a strieborný kríž). Za čias Ferenca Bebeka nastali pre pavlínov o niečo pokojnejšie časy a v roku 1553 dostali pavlíni aj dary. V roku 1556 dvorný sudca Péter Kiszel z Muráňa, napísal, že Bebekovci opevnili štyri hrady patriace ich panstvu: Kövi (hrad Rákoš), Fyghe (Figa), Plešivec a Gombasek. V roku 1563, podľa zápisníc vojnového koncilu, musela rodina Bebekovcov okrem hradu Szendrő zásobovať aj Szádvár, Krásnu Hôrku, Putnok, Plešivec,  Gombasek a Štítnik (Granitz Flecken und Castel) zo svojich vlastných príjmov, čo dokázala zabezpečiť aj v čase mieru. Ako poznámka sa tiež uvádza, to že Gombasek je blízko Putnoka, a tak prvý uvedený by mal byť zbúraný. V roku 1566 György Bebek obsadil paulínsky kláštor Gombasek a vyhnal mníchov. Zajal vikára Lukácsa a jeho priateľa Michaela, ktorých mučil pričom ich obliekol do tureckého odevu. So svojimi vojskami prepadol Rožňavu a vykradol poklady Paulínov umiestnené v dome občana menom Jakab. Kláštor bol nakoniec vojskami Lazara von Schwendi obsadený a zničený v roku 1566 alebo 1567.  Až do začiatku archeologických vykopávok miesto bývalého bohatého kláštora označoval len 7 metrov vysoký pilier steny. Prvé menšie vykopávky sa uskutočnili v roku 2011 pod vedením Petra Tajkova. Zistilo sa, že ruiny boli počas uplynulého storočia narušené. Podrobné vykopávky sa začali v roku 2018 z poverenia spolu s financovaním Občianskeho združenia Sine Metu, ktoré viedli Alexander Botoš a Maxim Mordovin. Vtedy boli v juhozápadnej časti komplexu nájdené múry osemhrannej bašty. Odhalený bol tiež celý ostávajúci kostol kláštora. Klenbový kláštorný kostol bol jednoloďová stavba s polygonálnym svätyňou (svätyňa bola úplne zničená, jej kamene boli vyťažené a použité do základov). Loď kostola mala dĺžku 16,5 m a šírku 8,85 m, šírka muriva dosahovala 1,40 m. Počas vykopávok v rokoch 2019-2020 sa ukázalo, že budova, ktorá bola predtým považovaná za baštu, bola bývalou cintorínskou kaplnkou a György Bebek mohol byť pochovaný v tejto osemuholníkovej kaplnke (pozri https://varlexikon.hu/gombaszog).

Predmetné územie bolo však v minulosti známe ako stredisko železiarskeho priemyslu. Z tejto záujmovej oblasti sa v archívnych dokladov okrem iného zachoval aj pomerne podrobný opis výroby železa v prevádzke Gombasek v osemnástom storočí, napísaný v latinčine, ktorého preklad do maďarského jazyka, spolu s komentárom, spracoval G. Vastagh.  V ďalšom uvádzame vybrané  state jeho príspevku v slovenčine.

Poznatky o histórii železiarstva v danom území rozširuje skutočnosť, že z roku 1770 sa zachoval podrobný opis stavu železiarne a hámra v Gombaseku. V tomto uvedenom roku totiž gombaseckú železiareň odkúpil Esterházy Miklós Polcz a pri tejto príležitosti  vládny inšpektor Erney Lázár vypracoval na svoju dobu veľmi podrobný opis  železiarne (malleatura) v latinčine. V tej dobe boli v Gombaseku dve taviace pece (fornaces minerae liquefactoriae), ku ktorým patrili štyri dúchadlá poháňané dvomi vodnými kolesami, ako aj všetky potrebné náradia. Taviace pece boli umiestnené v drevenom objekte o veľkosti 8,5 x 3 öl približne 16 x 5,7 m (öl = siaha = 1,896 m). Blízko stála pražiaca pec na rudu (fornax exustoria, ubi lapides exuruntur). Jej rozmery 6 x 4 öl, čo je približne 11,3 x 7,6 m, poukazujú na to, že pravdepodobne šlo skôr o akúsi „pražiacu lóžu“. Je tiež možné, že ide o rozmery budovy, kde pražiaca pec stála, keďže táto mala šindľovú strechu. V bezprostrednej blízkosti pecí bolo skladisko drevného uhlia o kapacite 1 200  nákladných vozov. 

Obďaleč stáli ďalšie dve taviace pece a jedna pražiaca pec podobné ako  prechádzajúce so skladiskom drevného uhlia umožňujúce prijať  900 nákladných vozov. Potom nasledoval hámor (malleus vulgo strek Hammer), ktorý bol umiestnený v kamennej budove o veľkosti 11,25 x 4 öl  (21,3 x 7,6 m). V nej boli nainštalované dve obrie kladivá – buchary (ingens malleaus) a ku každému kladivu prislúchalo jedno ohnisko (caminus) s dvomi dúchadlami.

Ruda, ktorú spracovávali, pochádzala zo štátnych baní v Ochtinej a baní v Rožňavskom Bystrom, ale rudu kupovali aj z Rudnej a Iných lokalít. Rudu najprv pražili v dvoch pražiacich peciach, potom tavili v štyroch taviacich peciach a po spracovaní výťažku dvomi hámorskými kladivami vyrobili kováčske železo vhodné na predaj.

Týždenná výroba v železiarni bola 100 centov (1 viedenský cent = 56 kg), čo pri 40. pracovných týždňov predstavovalo 4 000 centov železa ročne. K výrobe takéhoto množstva potrebovali 10 640 coretus (viedenský cent) rudy t. j. 5 320 bratislavských  meríc (1 bratislavská merica = 62,5 litra). Pri výrobe potrebovali  týždenne 60 vozov drevného uhlia, čo pri 40 týždňovej prevádzke  zodpovedalo 2 400 vozom. Na výrobu takéhoto množstva drevného uhlia bolo potrebných 7 200 siah dreva (1 siaha = 1,896 m). Okrem toho bolo ešte potrebné  aj 8 vozov dreva týždenne. Ak vyrobené železo  predali na mieste za zaužívanú cenu 5 forintov/cent, tak hrubý príjem predstavoval 20 000 vtedajších forintov. 

Ku každej zo štyroch pecí prislúchali dvaja taviči (liquefactor) a dvaja pomocníci (coadjutor). Ich pracovná doba bola 12 hodín, ale v dvoch zmenách (quod Sichta vocatur), keď sa po šiestich hodinách striedali. Jeden tavič s pomocníkom  vyrobili týždenne 19 kusov železa (ferrum Flustrum – czang, čo asi znamená tyčové železo).  Za vykonanú prácu dostávali: tavič 3 Ft  a 612/3 denárov a pomocník 2 Ft a 62/3 denárov. 

Obsluhu dvoch veľkých kladív – bucharov obstarávali dvaja kováči (faber) a dvaja pomocníci (coadjutor alebo socius). Kováči s pomocníkmi sa v práci striedali po šiestich hodinách nepretržite vo dne aj v noci.  Kováč za každý vykovaný kus železa dostával 25 denárov, pomocník 121/2 denára. Okrem uvedených, v prevádzke pracovali aj ďalší robotníci, ktorí triedili a nosili rudu a uhlie (selectores, vectores), ktorí za prácu dostávali  po 1 Ft a 25 denárov.

Vedúci železiarne (curator) preberal rudu, drevné uhlie a vyrobené železo, týždenne vyplácal banských a hutníckych robotníkov, dozeral na celú prevádzku, aby robotníci v hámri nekradli a okrem toho predával záujemcom vyrobené železo. Jeho ročná mzda, mimo bezplatného bytu, bola 250 Ft ročne.

O výrobe železiarne v Gombaseku sa zmieňujú aj ďalší odborníci histórie tejto výroby. Na doplnenie prehľadu uvedieme charakteristiku železiarne podľa Šarudyová 1989):

Vysoká pec patrila v polovici 19. storočia Pavlovi Eszterházymu, ktorý ju prenajímal majiteľom slaveckého železiarskeho komplexu, Karolíne Radvanskej a Jozefovi Hámošovi. Vo vysokej peci tavili rudy z okolia Štítnika. Ročne vyrobili 1 680 ton surového železa. Roku 1869 gombaseckú vysokú pec odkúpil gróf Emanuel Andrássy, ktorý ju zrekonštruoval. Vysoká pec zhutňovala rudy obsahujúce meď z blízkych baní. Kvôli zlepšeniu zloženia vysokopecnej zavážky privážali po železnici do železiarne praženú železnú rudu z Nižnej Slanej. V období majiteľa Andrássyho predstavovala ročná výroba bieleho surového železa na pudlovanie 3 600 ton. Vysoká pec v Gombaseku bola v prevádzke do roku 1903. Obrázok znázorňuje železiareň v Gombaseku koncom 19. storočia.

Železiareň v Gombaseku) bola teda historická priemyselná prevádzka v údolí rieky Slaná a patrila do bohatej siete gemerských hutných podnikov, ktoré v minulosti spracovávali tunajšiu kvalitnú železnú rudu. Prvé zmienky o hámroch v tejto lokalite (osada Hámor) siahajú hlboko do histórie. V roku 1715 tu vlastnil hámor Fridrich Eger. Skutočný rozmach nastal v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí, kedy v Gombaseku vznikla moderná železiareň vo vlastníctve významného šľachtického rodu Andrássyovcov. Tí z Gombaseku vytvorili dôležité hospodárske centrum svojho veľkostatku. V období najväčšieho rozmachu koncom 19. storočia fungovala v lokalite dokonca nákladná lanová dráha, ktorá spájala železiareň Gombasek so železničnou stanicou Slavec, čo zjednodušovalo prepravu surovín a produktov. Začiatkom 20. storočia (okolo roku 1903) bola prevádzka železiarne definitívne zastavená. V súčasnosti hoci samotná železiareň už nestojí, areál bývalého Andrássyovskej veľkostatku v Gombaseku je dnes kultúrne a historicky mimoriadne živým miestom s viacerými historickými objektmi: Šafárov dom (Orbánov dom), klasicistická budova z 19. storočia, ktorá slúžila pre správcov andrássyovského majetku. Dnes je zrekonštruovaná, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a funguje v nej obľúbená kaviareň Mandevilla, ďalej  kúria Andrássyovcov, neskorobarokový objekt s klasicistickou úpravou stojaci v tesnej blízkosti, areál pavlinského kláštora hneď vedľa sa nachádzajú zakonzervované zrúcaniny gotického kláštora pavlínov zo 14. storočia. Tento historický priestor dnes spravuje združenie Sine Metu, ktoré tu okrem archeologických výskumov organizuje aj známy Gombaszögi Nyári Tábor (Gombasecký letný tábor). Neoddeliteľnou súčasťou územia je aj sprístupnená Gombasecká jaskyňa.



Prehľadná mapka územia znázorňuje rozmiestnenie jednotlivých objektov v území Gombasek     

   

Celkové pohľady na areál Gombaseku (zdroj: www.varkexikon.hu/gombasek 


Železný hámor

Bývalý Železný hámor (Mlynský hámor), ktorého baroková budova bola postavená v roku 1800.  Rozľahlý hospodársky objekt mal rozmery 35x16 metrov.  Železný hámor patril rodine Andrássyovcov a slúžil na zušľachťovanie a opracovávanie surového železa. Nazývali ho aj mlynský hámor, pretože na pohon mechov dúchadla a viac metrákových bucharov, slúžili vodné kolesá ako v mlynoch. Zariadenie bolo jedným z troch hámrov, ktoré v priebehu 18. a 19. storočia fungovali v oblasti a spracovávali železo z piatich miestnych vysokých pecí. Potrebnú energiu  poskytovali vody Pstružieho, Bieleho a Čierneho potoka. Začiatkom 20. storočia priemyselná výroba v Gombaseku skončila a ostala iba poľnohospodárska činnosť. Gejza Andrássy mal v osade žrebčín a hámor premenil na stajne. V roku 2000 došlo k deštrukcii krovu budovy, čím začala rýchlo chátrať a nakoniec ju v roku 2017, po vyradení z ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenska, zbúrali. Kamenné kvádre z budovy odniesli k pavlínskému kláštoru, aby ich využili pri jeho konzervácii. Kruh sa tak uzavrel, pretože kedysi sa hámor staval z kameňov kláštora (https://www.pamiatkynaslovensku.sk/gombasek).
                            

              

Ruiny pavlínskeho kláštora

Zvyšky zaniknutého kláštora pavlínov sa nachádzajú v lokalite Gombasek, ktorý je miestnou časťou obce Slavec. Prvá písomná zmienka z roku 1371 udáva, že vtedy patril pavlínskemu rádu a bol zasvätený Panne Márii. Kláštor pre pavlínov založil pravdepodobne Ladislav Četneky (László Csetneky *1307 - †1358) zo Štítnika okolo roku 1350. Bol zakladateľom štítnickej vetvy Četnekyovcov pomenovaných podľa maďarského názvu obce Štítnik, ktorí tu mali majetky. Rod Bebekovcov sa v tých časoch rozdelil na dve vetvy. Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka – skrátene pavlíni – je  mníšska rehoľa (rád), založená v 13. storočí v Uhorsku. Charakteristickým pre tento rád je nosenie bieleho habitu, ktorý im od roku 1342 povolil pápež, aby sa odlišovali od túlavých mníchov. Heslom rádu bolo „byť sám, len s Bohom“.    

Kláštorný kostol mal podobu jednoloďovej stavby s viac uholníkovitým presbytériom.

Postavený bol v gotickom slohu. Chrám bol zaklenutý rebrovitými klenbami. Kláštor fungoval do roku 1555, keď z neho vyhnal mníchov  Juraj Bebek (Bebek György de Pelsőc) počas búrlivej reformácie. Juraj Bebek sa vtedy spojil s Turkami a kláštor dal prestavať na renesančnú pevnosť. V roku 1556 kláštor obsadila cisárska armáda pod vedením Lazára Švendu (Lazarius Freiher von Schwendi *1522-†1583). Po tejto udalosti sa pavlíni už nikdy  nevrátili a objekt začal chátrať. Z pôvodného kláštorného komplexu sa zachovali iba časti hrubého obrysu prevažne základového muriva a aj základové murivo kláštorného kostola. Časť fragmentu muriva kláštorného kostola sa zachovala do výšky asi 8 m. Po archeologickom výskume v roku 2018 tu postavili zvonicu tak, aby sa v lokalite dali slúžiť aj bohoslužby. Táto zároveň slúži aj ako  vyhliadková veža. Ďalej  tu pribudli nové chodníky, lavičky, drevená vstupná brána a informačné tabule. Zaujímavosťou je tzv. okno do minulosti. Na okne zo skla je retuš budovy kláštorného kostola tak ako v minulosti vyzeral. Cez neho je možno  na ruiny nahliadnuť a získať tak predstavu o niekdajšej podobe chrámu. V neďalekej kúrii, ktorá je  národnou kultúrnou pamiatkou, je múzeum, kde sú prezentované nálezy z areálu kláštora nájdené počas výskumných prác. Pamiatka je tiež  súčasťou náučného chodníka. Celý areál zveľaďuje a prevádzkuje OZ Sine Metu (Bez strachu), ktoré je aj organizátorom  Gombaseckých letných táborov a majiteľom celého areálu. Históriu výskumov podrobne udávajú viaceré stránky ako https://hrady-zamky.sk/gombasek a iné.
                      



Kúria Andrássyovcov

Osadu Gombasek založil na brehoch Slanej rod Ákosov.  Miesto sa spomína ako významné už v roku 1243 pri revízii chotárov.  Meno osady sa najskôr objavuje  v roku 1371, keď v nej založili rodiny Četnekyovcov a Bebekovcov pavlínsky kláštor, neskôr sa stala celá osada majetkom pavlínov. Kláštor zanikol v roku 1556 počas éry Bebekovcov, dielo skazy v osade dokonali Turci , nasledovaní cisárskymi vojskami. O dve storočia neskôr sa na mieste osady rozvinul významný železiarsky priemysel.  V 18. storočí Pavol Hámoš mal v osade aj v neďalekej obci Slavec železné hute, ktoré však už v 19. storočí patrili rodu Andrássyovcov. 

Centrom výnosného panstva  bola kúria, ktorá mala rokokovú výzdobu. V štukách klenieb je zdokumentovaná prestavba  z roku 1768.  Podľa niektorých dohadov  stojí na základoch niekdajšieho kaštieľa alebo mlyna, patriaceho kláštoru. Neskorobaroková kúria bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Upravená v klasicistickom slohu bola v 19. storočí.  Ide o jednopodlažný, blokový, čiastočne podpivničený, objekt s manzardovou strechou. Fasády sú hladké, na oknách boli v minulosti kované mreže. V interiéroch sú klenby s bohatými štukami, objekt má štvorcový pôdorys a centrálny vstup v päťosovom priečelí. Po ľavej strane vstupu je umiestnené schodisko do suterénneho priestoru, ktorý prebieha iba pod menšou časťou stavby. Hlavnou a reprezentačnou miestnosťou kúrie je pomerne rozmerný priestor, ktorého vstup naväzuje na os hlavného vstupu do budovy. Má obdĺžny pôdorys a je zaklenutá pruskou klenbou. Vo vnútornom priestore  je štukový erb a obiehajúci nápis  po vnútornom obvode kruhu s datovaním 1768. Po ľavej strane objektu je k južnému múru pripojená novšia prístavba. S výnimkou novodobej prístavby pri južnom múre, je celý objekt ucelenou stavbou zo záveru barokového obdobia a jej vznik možno datovať do druhej polovice  60. rokov 18. storočia. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1975 (https://www.pamiatkynaslovensku.sk/gombasek).    


(zdroj: https://pamiatkynaslovensku.sk/gombasek, https://wikipedia.org/wiki/slavec) 
 

Remeselnícky (Šafárov) dom

Je známy aj ako Orbánov dom a bol postavený  v 19. storočí ako súčasť  hospodárskeho dvora  patriaceho k Andrássyovského veľkostatku, ktorého súčasťou bola aj ich rokoková kúria. Tento hospodársky dom správcu je dvojpodlažná stavba s podpivničením, ktorá má obdĺžnikovitý pôdorys a murovanú konštrukciu. Budova má sedlovú strechu s dvomi protiľahlými drevenými štítmi. Zaujímavé sú úzke okná s polkruhovým nadpražím na poschodí. Vonkajšie fasády sú hladké bez členenia. Na hlavnom priečelí sa nachádza  vstup do prízemnej časti, zastrešený estetickým dreveným  prístreškom. Na protiľahlej strane budovy sa na poschodí nachádza malá drevená pavlač sprístupnená drevenými schodmi. Za národnú kultúrnu pamiatku bola budova vyhlásená už v roku 1975 (www.slovensky-kras.eu). V súčasnosti je na prízemí budovy kaviareň Mandevilla a na poschodí je poskytované ubytovanie. 
   



Gombasecká jaskyňa

Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy. Najpôsobivejšími priestormi jaskyne je Mramorová sieň so studňou hlbokou 8 m alebo sieň Hirošima, ktorej dominuje stalagnát pripomínajúci atómový hríb. V sieni Ladislava Herényiho (pomenovanej po jednom z objaviteľov jaskyne) sú tenké brčká tak husto, že evokujú predstavu kamenného dažďa. Jaskyňa patrí vývojovo medzi najmladšie slovenské jaskyne a z jej celkovej dĺžky asi 1,5 km je verejnosti sprístupnených takmer 300 metrov.  Mikroklimatické podmienky v jaskyni sú vhodné na liečbu chorôb dýchacích ciest. Teplota  sa v jaskyni pohybuje okolo + 9 stupňov C, relatívna vlhkosť  činí 95 – 97%. Aj preto sa v jaskyni už v roku   1968 realizovala speleoterapia. V lete roku 2016 boli objavené dovtedy nepoznané priestory s obrovským jazerom, nový priestor je ale ťažko  dostupný a tak sa doň dostanú iba skúsení jaskyniari. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.  Správa slovenských jaskýň v roku 1999 nainštalovala v okolí vchodu do jaskyne tri náučné panely o národnom parku, jaskýň svetového dedičstva a tunajšej jaskyne, ktoré predstavujú prírodné a kultúrnohistorické hodnoty. 
                     

(zdroj: www.ssj.sk)



Náučný chodník Gombasek

V areáli Gombasek je možné okolie spoznávať aj absolvovaním náučného chodníka, ktorého trasa je nenáročná s minimálnym prevýšením. Nadmorská výška na začiatku chodníka je asi 260 m n. m. Trasa je vhodná aj pre málo zdatných turistov a prechodná peši a pre cyklistov. Dĺžka chodníka je okolo 2 km.

Na trase chodníka je desať zástaviek vybavených výtvarne riešenými panelmi s vysvetlivkami vo viacerých jazykoch:  1. náučný chodník Gombasek
  1. Čierna vyvieračka
  2. travertínový lom – pavlínsky kameňolom
  3. pavlínsky kláštor
  4. Andrássyovci v Gombaseku – rokoková kúria
  5. železný hámor
  6. Biela vyvieračka
  7. dejiny hnutia Sartó Csemadok
  8. gombasecký park vyrezávaných stĺpov
  9. socha básnika Mihálya Tompu 
Zastávky náučného chodníka pri Čiernej vyvieračke, kláštore pavlínov a parku vyrezávaných tzv. sikulských stĺpov (zdroj: https://naucnechodniky.eu ) 


Rekreačné stredisko

Rekreačné stredisko v Gombaseku, ktoré leží v úzkom kaňone rieky Slaná medzi Plešivskou a Silickou planinou, je miestnou časťou obce Slavec. V blízkosti vchodu do jaskyne je vybudovaná chatová osada s poľovníckym domom, stanový tábor, amfiteáter a kemping, ktorý môže pojať 17 karavánov a 100 stanov v období od mája do októbra. Poľovnícky dom je štýlový luxusný objekt so štyrmi spálňami a kapacitou pre 8 osôb (https://www.slovenský-kras.eu).
                   



Gombasecký letný tábor

Je každoročný  festival pre mladých občanov najmä maďarskej národnosti na Slovensku, ktorý sa koná v lete. Tábor, prezývaný aj ako maďarská Pohoda, ponúka rôzne aktivity, ako sú koncerty, workshopy, divadelné predstavenia a športové aktivity s cieľom posilniť identitu mladých účastníkov. (https://roznavskenoviny.sk)





Zdroje: 

Krekovič Beck T.: Gombasek – miesto, kde sa redefinuje felvidék, 8. 9. 2020 (https://kapital-noviny.sk/gombasek)  
Šarudyová, M.: Topografia železiarní na Slovensku v 19. storočí, Vých. vydavateľstvo, Košice 1989, s. 119
Vastagh, G.: Egy XIII. századi magyar vasolvasztó – kemence, Kohászati Lapok, 1961, č. 10, s. 473-475
Wolf Mária: Elpusztult középkori település Sajólád határában (1988); https://lexikon.katolikus.hu/G/Gombaszeg.html; Alexander Botoš – Mordovin Maxim: Régészeti kutatások a gombaszögi pálos kolostorban. (Várak, kastélyok, templomok 2018. augusztus); Sarusi Kiss Béla: A természet által megerősített vár: Murány végvár és uradalma a 16. század második felében - Disszertációk Budapest Főváros Levéltárából 1. (Budapest, 2008); Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet; Monika Tihányiová: A gombaszögi pálos kolostor


Mikuláš Rozložník



Čítať 308 krát Naposledy zmenené sobota, 04 júl 2026 19:09
Zverejnené v Historické pamiatky
Viac z tejto kategórie: « Gotické kostoly sú otvorené počas celého leta

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore