Aby boli tieto základné podmienky dodržané, mal by sa pred inštaláciou obsah týchto náučných informácií preveriť pracovníkmi, ktorým je táto problematika známa a majú k danej téme zodpovedajúce znalosti. Táto požiadavka by mala byť formulovaná v každej uzavretej zmluve, ktorú mesto alebo obec uzavrie so zhotoviteľom náučného chodníka (ideálne by bolo už konkrétne uviesť odborného garanta). Vždy musí byť na zreteli, že je to viacjazyčný náučný dokument, ktorý prezentujeme nielen návštevníkom zo Slovenska.Pokiaľ by inštitúcie, ktoré finančnú dotáciu prideľujú mali problém s určeným garanta je tu, podľa môjho názoru, jednoduché riešenie. Založené je dobrovoľné verejnoprospešné združenie a to: „Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska“, v ktorom je súčasne už 25 spolkov so sídlami v tradičných banských revíroch. Stačilo by každému víťazovi predloženého projektu poslať adresár týchto spolkov, v ktorých sú odborníci v danej problematike (ZBSAC Slovenska vydalo v svojom časopise MONTANREVUE adresár spolkov aj s kontaktnými údajmi so stavom k 1.5.2012). Takto by zhotoviteľ bol zaviazaný dokumentáciu dať do konečnej formy len po odbornom odsúhlasení.
Nie vždy je tomu tak. Konštrukčná a estetická úroveň náučných tabúľ môže byť veľmi dobrá, ale podstata je v prezentovaných údajoch, ktoré majú a musia čo najobjektívnejšie spĺňať vyššie uvedené kritéria odbornosti. Niekedy sú však prezentované s gramatickými chybami, nesprávnymi a historicky nepodloženými údajmi. Čítajú ich a oboznamujú sa s nimi návštevníci, ktorí nemajú a nemôžu mať znalosti o tejto činnosti, čiže zákonite uveria všetkému (okrem gramatických a iných podobných chýb), čo je tam uvedené.
Nemalo by sa zabudnúť, že prezentácia na náučných chodníkoch dokumentuje i našu geologickú, banskú a hutnícku profesiu, ktorá patrí v Európe medzi najvyspelejšie. Tomuto musí zodpovedať hlavne odborná úroveň obsahu tabúľ. Nemalo by sa dovoliť, aby takáto prezentácia, ako i podobné vydávané tlačené materiály vychádzali bez garancie a odborných rád znalých pracovníkov a aby ich spracúvali ľudia, ktorí v tejto vysoko špecializovanej problematike nepracovali, a teda nemôžu mať príslušné znalosti. Na náučných tabuliach prezentujeme návštevníkom formou rôznych historických, ale i aktuálnych dokumentov, našu v karpatskom regióne výnimočnosť v geologickej, ťažobno – banskej a hutníckej činnosti, ktorá v minulých storočiach patrila v Európe medzi najvyspelejšie.Príslušné inštitúcie (a na tento účel zriadené mnohočlenné komisie), ktoré finančné prostriedky poskytujú, žiaľ z nepochopiteľných dôvodov, nevytvorili systém, ktorý by zaväzoval zhotoviteľa, aby to, čo je prezentované na tabuliach bolo podrobené oponentúre. Tabule sa inštalujú, práce sú zhotoviteľom vyfakturované a všetko je v poriadku? Následná kritika obsahu, už oficiálne inštalovaných tabúľ, nie je potom prijatá konštruktívne a príčiny sa hľadajú úplne inde, ktoré s obsahom tabúľ nemajú nič spoločné. Nevie sa pochopiť, že dokázateľné chyby sú jednoducho chyby a tieto je nutné v maximálnej miere obmedziť. Ku konečnému obsahu tabúľ a k ich vyhotoveniu by sa malo pristúpiť len po vzájomnej dohode autorov a garanta.
RNDr. Ondrej Rozložník, geológ
{jcomments on}
































V súčasnosti sa na rôznych miestach Slovenska, kde v minulosti bola vykonávaná banská činnosť, inštalujú náučné tabule s náučným obsahom o tejto činnosti, s informáciami o geologicko-ložiskových pomeroch, ťažbe nerastných surovín, ich následným hutníckym spracovaním a celkovým historickým vývojom v danom regióne. Majú slúžiť na oboznámenie širokej verejnosti o tejto činnosti, ktorá tu nemalou mierou ovplyvnila technický, ale i kultúrny život.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-