Nenávratnú finančnú dotáciu poskytujú rôzne ministerstvá Slovenska (MH SR, MŽP SR) v rámci projektov: Železná cesta, Banská cesta, Obnova dediny, ako i vyššie územné celky, napr. Košický VÚC v projekte Terra inkognita. Túto podporu a dôveru je potrebné zodpovedne využiť a obsahu náučných tabúľ venovať náležitú pozornosť, ako po stránke jazykovej (i v prekladoch do iných jazykov, kde sa vyžaduje odborný prístup), ale hlavne odbornej a dokumentárnej (fotografie, mapy, skice a pod.).
Aby boli tieto základné podmienky dodržané, mal by sa pred inštaláciou obsah týchto náučných informácií preveriť pracovníkmi, ktorým je táto problematika známa a majú k danej téme zodpovedajúce znalosti. Táto požiadavka by mala byť formulovaná v každej uzavretej zmluve, ktorú mesto alebo obec uzavrie  so zhotoviteľom náučného chodníka (ideálne by bolo už konkrétne uviesť odborného garanta). Vždy musí byť na zreteli, že je to viacjazyčný náučný dokument, ktorý prezentujeme nielen návštevníkom zo Slovenska.
Pokiaľ by inštitúcie, ktoré finančnú dotáciu prideľujú mali problém s určeným garanta je tu, podľa môjho názoru, jednoduché riešenie. Založené je dobrovoľné verejnoprospešné združenie a to: „Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska“, v ktorom je súčasne už 25 spolkov so sídlami v tradičných banských revíroch. Stačilo by každému víťazovi predloženého projektu poslať adresár týchto spolkov, v ktorých sú odborníci v  danej problematike (ZBSAC Slovenska  vydalo v svojom časopise MONTANREVUE adresár spolkov aj s kontaktnými údajmi so stavom k 1.5.2012). Takto by zhotoviteľ bol zaviazaný dokumentáciu dať do konečnej formy len po odbornom odsúhlasení.
Nie vždy je tomu tak. Konštrukčná a estetická úroveň náučných tabúľ môže byť veľmi dobrá, ale podstata je v  prezentovaných údajoch, ktoré  majú a musia čo najobjektívnejšie spĺňať vyššie uvedené kritéria odbornosti. Niekedy sú však prezentované s gramatickými chybami, nesprávnymi a historicky nepodloženými údajmi. Čítajú ich a oboznamujú sa s nimi návštevníci, ktorí nemajú a nemôžu mať znalosti o tejto činnosti, čiže zákonite uveria všetkému (okrem gramatických a iných podobných chýb), čo je tam uvedené.
Nemalo by sa zabudnúť, že prezentácia na náučných chodníkoch dokumentuje i našu geologickú, banskú a hutnícku profesiu, ktorá patrí v Európe medzi najvyspelejšie. Tomuto musí zodpovedať hlavne odborná úroveň obsahu tabúľ. Nemalo by sa dovoliť, aby takáto prezentácia, ako i podobné vydávané tlačené materiály vychádzali bez garancie a odborných rád znalých pracovníkov a aby ich spracúvali ľudia, ktorí v tejto vysoko špecializovanej problematike nepracovali, a teda nemôžu mať príslušné znalosti. Na náučných tabuliach prezentujeme návštevníkom formou rôznych historických, ale i aktuálnych dokumentov, našu v karpatskom regióne výnimočnosť v geologickej, ťažobno – banskej a hutníckej činnosti, ktorá v minulých storočiach patrila v Európe medzi najvyspelejšie.
Príslušné inštitúcie (a na tento účel zriadené mnohočlenné komisie), ktoré finančné prostriedky poskytujú, žiaľ z nepochopiteľných dôvodov, nevytvorili systém, ktorý by zaväzoval zhotoviteľa, aby to, čo je prezentované na tabuliach  bolo podrobené oponentúre. Tabule sa inštalujú, práce sú zhotoviteľom vyfakturované a všetko je v poriadku? Následná kritika obsahu, už oficiálne inštalovaných tabúľ, nie je potom prijatá konštruktívne a príčiny sa hľadajú  úplne inde, ktoré s obsahom tabúľ nemajú nič spoločné. Nevie sa pochopiť, že dokázateľné chyby sú jednoducho chyby a tieto je nutné v maximálnej miere obmedziť. Ku konečnému obsahu tabúľ a k ich vyhotoveniu by sa malo pristúpiť len po vzájomnej dohode autorov a garanta.
RNDr. Ondrej Rozložník, geológ

{jcomments on}