Na námestí nájdeme aj novú pamätnú tabuľu Pavlovi Dobšinskému, ktorý dal v rožňavskej tlačiarni Kékovcov vytlačiť prvý zošit Slovenských ľudových rozprávok, rozmernú portrétnu pamätnú tabuľu maďarskému básnikovi Sándorovi Petőfimu na pamiatku jeho pobytu v meste, nedávno odhalenú pamätnú tabuľu rožňavským politickým väzňom, na budove bývalej banskej komory trojjazyčnú bronzovú tabuľu zašlej slávy rožňavského baníctva, staršiu pamätnú tabuľu robotníckeho hnutia a pomník SNP s bustou popraveného partizána Jozefa Tótha. Na budove radnice sú tri pamätné tabule: na pamiatku pobytu Františka Rákócziho, tabuľa na pamiatku oslobodenia mesta v januári 1945 a pamätná tabuľa obetiam holokaustu.
Na priečelí sídla pamiatkového úradu na Betliarskej ceste sa zachovala pamätná tabuľa z čias postavenia tejto budovy (1719), ktorá bola prvou verejnou mestskou nemocnicou založenou krásnohorským zemepánom Jurajom Andrássym.
Na Čučmianskej ulici má pamätnú tabuľu významný maďarský publicista a novinár László Vass, na Šafárikovej ulici významný režisér, rožňavský rodák Ján Kadár známy najmä svojím filmom Obchod na korze. Na ulici Zeleného stromu, na budove bývalého evanjelického gymnázia, sú dve tabule: bronzová je venovaná pamiatke významných žiakov a profesorov gymnázia, kamenná Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, ktorý tu študoval. Tento významný vedec - slavista má v Rožňave aj pomník s portrétnou bustou, nedávno odhalený pred budovou Obchodného a kultúrneho centra. V južnej časti Šafárikovej ulice vedľa budovy múzea stojí na kamennom podstavci bronzová socha vodcu maďarskej buržoáznej revolúcie Lajosa Kossutha, poniže, na priečelí jednej z múzejných budov, je osadená pamätná tabuľa Františke Andrássyovej, ktorá tu kedysi zriadila detskú útulňu a sirotinec. V mestskom parku sú ešte dva pamätníky – pomník s portrétnou bustou významného pedagóga Samuela Czabana a pomník v tvare vysokého liatinového obelisku na pamiatku zakladateľa rožňavských parkov, lekára Antona Kissa.
V blízkom Betliari sa rodný dom svetoznámeho husľového virtuóza a hudobného pedagóga Juraja Kazameka síce nezachoval, ale svojho slávneho rodáka si obec pripomína pamätnou tabuľou na budove Obecného úradu. Ďalšiu nájdeme na Okružnej ulici, na rodnom dome zakladateľa Pohrebného podporného združenia na Slovensku Júliusa Kossutha. Na priečelí evanjelickej fary je skromná tabuľa na pamiatku pôsobenia významného teológa, evanjelického kňaza Júliusa Madarása.
V susednej Gemerskej Polome na vŕšku vedľa evanjelického kostola stojí stará fara s verandou - rodný dom Petra Kellnera-Hostinského, básnika, publicistu, redaktora Slovenských národných novín a jedného z najbližších priateľov Ľudovíta Štúra, na priečelí s pamätnou tabuľou s bronzovým portrétnym reliéfom dejateľa. Na budove zdravotného strediska má od r.1999 pamätnú tabuľu ďalší významný rodák – lekár bývalej Malohontskej stolice Peter Madáč.
O niečo severnejšie ležiaca Nižná Slaná prišla ešte koncom 70-ych rokov 20. stor. o budovu starej fary, v ktorej žil a tvoril Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, osvetový pracovník, autor učebníc, spisovateľ, dramatik, popularizátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí. V roku 2008 mu odhalili pamätnú tabuľu na západnom priečelí evanjelického kostola.
Neďaleké Kobeliarovo je rodiskom učenca európskeho významu, zakladateľa vedeckej slavistiky, literárneho teoretika, historika a básnika Pavla Jozefa Šafárika. Nájdeme tu pamätné izby zriadené v upravenej budove bývalej evanjelickej fary, na priečelí s pamätnou tabuľou s portrétom dejateľa. Štúdiá Pavla Jozefa Šafárika pripomína aj pamätná tabuľa na budove Stredného odborného učilišťa v Dobšinej, na mieste ktorého stála kedysi budova vyššieho evanjelického gymnázia.
Vyššie ležiacu Vyšnú Slanú zvečnil ako Radzimku vo svojom najznámejšom románe Cesta zarúbaná spisovateľ Fraňo Kráľ. Pamätnú tabuľu spisovateľovi, ktorý v obci pôsobil ako učiteľ, umiestnili na priečelí novej školy.
Vo Vlachove nájdeme zaujímavé obecné múzeum v opravenom prízemnom kaštieli, ktorý bol sídlom grófa Karola Andrássyho, významného železiarskeho podnikateľa a rodiskom jeho synov: betliarskeho, tzv. "železného" grófa Emanuela Andrássyho a známejšieho Júliusa Andrássyho, ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Uhorska.
Susedná obec Gočovo si svojho významného rodáka - vedca európskeho významu, matematika a vysokoškolského pedagóga akademika Jura Hronca, zakladateľa Slovenskej vysokej školy technickej pripomína malým múzeom zriadeným v jeho rodnom dome, na priečelí s pamätnou tabuľou s portrétnou bustou i pamätnou tabuľou na bývalej ľudovej škole, ktorú navštevoval.. Na tunajšom cintoríne nájdeme jeho hrob a náhrobník. Pamätnou tabuľou na ev. kostole si Gočovo uctilo aj ďalšieho svojho rodáka - prvého evanjelického misionára zo Slovenska Kornela Ivana Haláta.
Z Nižnej Slanej sa cez roštársky kopec po peknej ceste plnej serpentín dostaneme do starobylej obce Ochtiná neďaleko Štítnika, kde v areáli stredovekého kostola stojí budova evanjelickej fary s pamätnou tabuľou. Z nápisu sa dočítame, že sa tu narodil Jonáš Bubenka, publicista, hudobný skladateľ a rytec, ktorý ilustroval a pripravil v Levoči vydanie Komenského dielo Orbis pictus. Ako kňazi tu pôsobili Ladislav Bartolomaeides, najvýznamnejší historik Gemera a Daniel Lichard, spisovateľ, vydavateľ a propagátor družstevníctva.
Slavošovce sú zase rodiskom významného slovenského dejateľa, evanjelického kňaza, spisovateľa a zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského. V jeho rodnom dome - budove bývalej evanjelickej fary je zriadená pamätná izba so stálym sprievodcom. Na priečelí je pamätná tabuľa, v areáli školy kamenný pomník dejateľa s jeho portrétnou bustou. Pôsobiskom Pavla Dobšinského bolo niekoľko rokov aj Rožňavské Bystré. Jeho účinkovanie v tejto obci pripomína pamätná tabuľa na priečelí tamojšieho ev. kostola.
Starú tradíciu má slavošovská papiereň, v ktorej jej majiteľka Johanna Gyürkyová, pochovaná na miestnom cintoríne, zaviedla strojovú výrobu papiera v roku 1841 ako prvá v Uhorsku. Na jej počesť bola v roku 2007 v areáli terajšej papierne osadená pamätná tabuľa. V areáli závodu je aj pomník SNP na pamiatku tragického výbuchu skladu výbušnín, počas ktorého zahynulo 40 ilegálnych pracovníkov a partizánov.
Aktívnu účasť mestečka Štítnik v SNP pripomína pamätná tabuľa na bývalej školskej budove. Skromná pamätná tabuľa je aj na rodnom dome tunajšieho rodáka - významného maliara maďarského romantizmu 19. storočia Viktora Madarásza. V tom istom dome neskôr žili a pracovali sestry Sontaghové, ktoré v Štítniku a na okolí začiatkom 20. storočia organizovali výrobu a distribúciu veľmi populárnej tzv. štítnickej čipky.
V malej dedinke Rozložná blízko Štítnika nájdeme neďaleko kostola nízku budovu s červenou strechou. Je to bývalá evanjelická fara, v ktorej sa narodil významný gemerský historik, publicista, advokát, popredný predstaviteľ kultúrneho a národného života v Gemeri, profesor prvého slovenského gymnázia a správca Československého reálneho gymnázia v Revúcej Július Botto. Na priečelí budovy je pamätná tabuľa.
Unikátna pamätná tabuľa veľkej historickej hodnoty sa nachádza v sakristii evanjelického kostola v Dobšinej. Je drevená, s bielym textom na čiernom podklade, ktorý v latinčine a starej nemčine opisuje tragické udalosti vpádu Turkov do mesta v roku 1584 .
5. 4. 2010
Mgr. Edita Kušnierová
{gallery}obsah/pamiatky{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.