Dnes už nepoužívaná náboženská stavba by mohla v budúcnosti slúžiť ako informačný bod, pomyselné srdce Gotickej cesty.
„Gemer je jeden z najmalebnejších regiónov Slovenska, s ohromujúcim turistickým potenciálom, obrovským množstvom romantických zákutí, pamiatok a prírodných krás. Aj našou troškou sa snažíme prebudiť túto zakliatu záhradu z dlhého spánku, kedy ležala na okraji záujmu,“ vysvetlil David Raška, jeden zo Siedmich strážcov, prečo sa spolu s ďalšími nadšencami podujal podporiť tento projekt.
Siedmich strážcov podporia počas ich práce aj odborníci. Vo štvrtok kostolík navštívia reštaurátori Mgr. art. Peter Mlich a Mgr. art. Tomáš Székely, účasť potvrdila aj Mgr. Michaela Kalinová, ktorá počas prednášky taktiež vo štvrtok 17. augusta 2017 porozpráva o architektonicko-historickom výskume kostolíka. Podporu vyslovil aj Ing. Vladimír Kohút, ktorý bude v piatok 18. augusta prednášať o stavebno-technických problémoch na pamiatkach.
„Projekt je zameraný na vytvorenie komunity, ktorá sa bude venovať výlučne ochrane kostolíka v Henckovciach. Obec nemá potenciál mládeže, z ktorej by táto komunita mohla vzniknúť. Sú tu však jednotlivci, ktorí sa pridajú, ak niekto pripraví takúto možnosť,“ povedala Ing. arch. Eva Šmelková z OZ Gotická cesta.
Starostku obce Henckovce Vieru Nemcovú veľmi teší záujem študentov o Gemer a o unikátny kostolík. "Už od začiatku podporujeme rekonštrukciu tohto kostola v spolupráci s občianskym združením Gotická cesta. V budúcnosti v ňom plánujeme umiestniť expozíciu o ďalších kostolíkoch na Gotickej ceste. Očakávame zviditeľnenie a spropagovanie našej obce a kostola a pritiahnutie návštevníkov obce. Verím, že aj naši občania budú mať záujem o spoluprácu a pochopia, aký vzácny klenot v obci máme," povedala Nemcová.
Sedemdňový workshop ukončí podujatie pre verejnosť, ktoré sa bude konať v sobotu 19. augusta v čase od 10. hodiny až do večerných hodín. Strážcovia radi oboznámia všetkých návštevníkov so zaujímavosťami, ktoré sa s kostolíkom spájajú a poskytnú im odborný výklad. Srdečne vás na toto podujatie pozývame.
Projekt finančné podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.
Občianske združenie Gotická cesta vzniklo 11. novembra 2009 ako výsledok niekoľkoročnej spolupráce rožňavských pamiatkarov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Okrem zakladajúcich členov z radov profesionálnych pracovníkov, zaoberajúcich sa ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva, prijali členstvo v združení aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú a tiež zástupcovia evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi ako vlastníci týchto kultúrnych pamiatok. Snahou občianskeho združenia je pracovať v prospech kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na turistickej trase Gotická cesta.
Vlado Ondrejovič

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-