Keď profesionálna horolezkyňa Sarah Heuniken prišla pri výprave o svoju priateľku, dostala sa psychicky na dno. Jej cesta späť do hôr a k sebe samotnej je náročná a vedie cez najrôznejšie prekážky.
Ako sa uzdraviť a prekonať traumatický zážitok? O tom je film Osamenie od Heather Mosher.
Snímka Speedup: Himalájsky príbeh prepája krásu veľhôr so snahou upozorniť na dopady ľudskej činnosti a zmeny klímy na prírodu najvyšších hôr sveta. Horolezec, extrémny skialpinista a ambasádor Svetového fondu na ochranu prírody Benedikt Böhm prekonáva rekordy vo výstupoch na rôzne veľhory. Tentoraz sa spolu s Prakashom Sherpom rozhodol vyliezť na sedemtisícový vrchol Himlung Himal a ukázať tým svetu, aké následky môže mať ľudská činnosť na krajinu.
Milovníci čerstvého prašanu si na svoje prídu pri filme Lužba: Duša Sibíri od Andrého Costu. Line And Air potom ohromí neuveriteľnými výhľadmi z paluby ultraľahkého lietadla a slobodou, ktorú si autor Geraldine Fasnacht užíva pri jazde na snowboarde. Pre spojenie lyží, kite, saní a traverzu Laponska sa rozhodla súčasná držiteľka Guinessovho rekordu v najdlhšej kitesurfingovej ceste bez supportu. Lapland Explorer je pre Niky Ballus ďalším splneným snom po ťažkom úraze nohy. Na sever sa vydáme aj so snímkou Wavy: Plavba môjho života, kde sa dvojica freeriderov delí o zážitky z neskutočných zjazdov.
Úlohy českého solitéra v inak zahraničnej tvorbe sa ujal Ondřej Pekárek s filmom Salaš: Gruzínsky freeride. Zbalil stan, zaobstaral si 
kachle, expedičné sane a vyrazil. Objavte spoločne s ním nové miesta v Gruzínsku.
V neposlednom rade sa potom na festivale môžete zabaviť pri sketchi Lalodge od Huga Laugiera, ktorý je síce freeskierom ale rozhodne sa v sprievode bývalého biatlonistu Martina Fourcada vyskúšať ďalšie zimné športy.
Ako každý rok od roku 2011 ponúka Snow Film Fest divákom lavíny zimného adrenalínu. Návštevníci sa môžu tešiť na pestrú ponuku outdoorových snímok vo viac ako 100 kinách, kaviarňach a kultúrnych domoch v Česku aj na Slovensku.
Nezmeškajte šancu byť svedkom tohto zimného dobrodružstva v Rožňave. Všetky informácie o premietacích miestach a ďalšie dôležité podrobnosti nájdete na oficiálnom webe festivalu www.snowfilmfest.cz.
Aktuálne informácie zo života Gemerského osvetového strediska sledujte na našej stránke www.gos.sk a na našich sociálnych sieťach, ktoré nájdete jednoducho ako @gos.roznava.
Informoval: Róbert Šimko,
marketingový manažér
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.