Tentoraz mimoriadne radi konštatujeme, že slávnostným odovzdávaním cien 4. októbra 2013 sa skončil v Nitre Medzinárodný filmový festival Agrofilm 2013. Ocenenia na ňom získalo 17 filmov z 11 krajín. Medzinárodná porota vyberala z 52 súťažných snímkov. Dnes už vieme, že po niekoľkohodinových búrlivých diskusiách rozhodla udeliť Hlavnú cenu Agrofilmu nemeckému filmu „San Agustin – odliv v plastovom mori“. Réžia: Gudrun Gruber, Alexander Hick a Michael Schmitt. Prvú cenu získal opäť nemecký dokument „Pleseň zemiaková – Nákazový cyklus Phytohthory infestans“ v réžii: Rolfa Stumma. Druhú cenu udelili filmu maďarského režiséra Szabolcs Mosonyiho „Tichí votrelci“. Nás najviac potešil slovenský dokument Petra Pobočeka z Revúcej „Norik muránsky“, ktorý získal cenu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Cena prezidentky Agrofilmu bola udelená čínskemu filmu „ Invázia nepôvodných druhov“, a Cenu RTVS získal dokument „Národný žrebčín Topoľčianky“.
Peter Poboček je tohto roku mimoriadne často oceňovaný za film, ktorý robí takú pozitívnu propagáciu predovšetkým Noriku muránskemu a jeho chovateľom na Muránskej planine. Správne si teda vybral objekt i jeho spracovanie a veríme, že tento autor z Gemera sa blisne aj inými snímkami z nášho regiónu. Radi mu preto blahoželáme k oceneniu a prajeme ďalšie úspechy. Snáď pritiahnu k tomuto koníčku Petra Pobočeka ďalších aj mladfých tvorcov.
Doplňme ešte, že počas festivalu sa uskutočnilo viac ako 100 premietaní pre odbornú aj širokú laickú verejnosť a to na štyroch miestach - CVŽV v Nitre - Lužiankach, na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a v Nákupno-zábavnom centre Galéria Mlyny Nitra.
Každé premietanie bolo doplnené o sprievodný interaktívny program. Napríklad po filmoch o potravinách v obchodnom centre nasledovali prednášky o tom, ako a z čoho urobiť dobrý steak a nikto nezostal hladný. Dokumenty o inváznych druhoch rastlín a živočíchov na univerzite boli doplnené o prednášky a diskusie s univerzitnými pedagógmi.
29. ročník Agrofilmu bol výnimočný diváckym záujmom o premietané filmy. Návštevníci ocenili, že filmy prišli za divákom a premietania boli spestrené rôznymi zaujímavými podujatiami. Chutila „výskumnícka“ klobása, slovenské potraviny a veľký ohlas malo stretnutie chovateľov dobytka pri filmoch, v ktorých vystupovali mnohí z nich. Vďaka správnemu načasovaniu sa zootechnici a milovníci umenia stretli na vernisáži akademického maliara Jozefa Dobiša. Podľa divákov to bol doteraz najlepší ročník festivalu.
(zdroj: AF Nitra)
{gallery}kultura/film/norik{/gallery}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.