Mesto Hriňová usporiadalo v dňoch 1. – 3. mája 2014 prvý ročník medzinárodného filmového festivalu „Folklór a tradície“ v priestoroch mestského kina Poľana, ktoré bolo zdigitalizované s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu. Na festival sa prihlásilo 23 súťažných snímok z celého Slovenska a dva súťažné filmy z Nemecka. Filmy boli rozdelené do piatich blokov podľa tematiky, ktorú zachytávali. Filmový festival otvorilo spoločenstvo „Duša fujary“ pod vedením Dušana Holíka. Pred samotnými súťažnými blokmi, organizátori zaradili nesúťažnú snímku Rok na Hriňovej, ktorá zachytáva ľudové zvyky počas celého roka na Podpoľaní. Filmári, ktorí sa zúčastnili osobne na festivale mali pripravený pestrý program. Dostali možnosť zozbierať filmový materiál počas turistických výletov po Krivec v Hriňovej a film Vlada Kružicu zo Zvolena s názvom Putovanie za Konkordiou. Po nich vystúpil DFS Hviezdička a FS Hriňovčan. Na záver odovzdala predsedníčka poroty Prof. PhDr. Zuzana Beňušková CSc. , odovzdala ceny víťazom a popriala novému festivalu veľa ďalších filmov, autorov a divákov do ďalších ročníkov. Organizátori vyžrebovali 17 výhercov, ktorí sa zapojili do hlasovania o cenu diváka. Ceny venovali: Ski centrum Košútka, Reštaurácia Biely dom a Mesto Hriňová.
Najlepšie ohodnoteným filmom bol Paľo Žiak, furman z Vrch Slatiny. Autor filmu, Ing. Ján Kuska, prostredníctvom svojej kamery sprostredkúva život furmana Paľa Žiaka z Vrch Slatiny. Očami hlavného hrdinu môžeme nazrieť do bežného kolobehu života, ktorého súčasťou je staranie sa o svoje živobytie ťažkou prácou v lese na voloch. Zároveň vyzdvihuje jedinečnosť a tradíciu ťažby dreva v lese na voloch, ktorá je už raritou na Slovensku. Vo filme vidíme, ako furman odovzdáva túto tradíciu svojim synom a tým sa ju snaží zachovať. Na festivale upútal porotu aj film Gemerčana Petra Pobočeka z Revúcej s jeho Norikom muránskym, ktorý získal tretiu cenu.
VYHODNOTENIE FILMOVÝCH PRÍSPEVKOV:
1. cena - Ing. Ján Kuska: ,,Paľo Žiak, furman z Vrch Slatiny“
2. cena - Miroslav Ciglian: ,,Na salaši Pastierska“
3. cena - Beáta Oravcová: ,,Remeslá pod Tatrami“
- Peter Poboček: ,,Norik Muránsky“.
C E N A D I V Á K A:
ZŠ s MŠ Krivec, Hriňová: ,,Stridžie dni“
Čestné uznanie:
1. Mgr. Anton Trebuľa za rozvoj regionálnej výchovy
2. Winfrídovi Skrobekovi (Nemecko) za film Fujara
PAMäTNÉ LISTY:
1. Fujaristom zo združenia ,,Duša fujary“
2. Iveta Krupáková
3. Pavel Piroha
4. Ľuboš Dubovský
5. Vladimír Kružica
6. Jozef Mitter.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.