Nedokážeme si predstaviť, aké pocity zažíval Adam a jeho blízki, keď sa stal vo svojich 14-tich rokoch víťazom medzinárodnej klavírnej súťaže „Piano-Art“ na Mukačevskej štátnej univerzite. Ani to, čo cítil Martin, keď sa v rovnakom veku postavil pred pražské publikum a zaspieval áriu „Keby som bol vtáčkom“, ktorá mu len o rok pozdejšie vyniesla ďalší angažmán v Prahe. Jedno však vieme. To, čo sme cítili my, keď sme ich spolu zažili v štítnickom evanjelickom kostole na adventnom koncerte v roku 2024, kedy spolu vystúpili prvýkrát, bolo dychberúce.
To, čo spolu v hudbe dokáže jeden študent a druhý budúci študent Konzervatória v Košiciach je neuveriteľné! Vy ste mali výnimočnú príležitosť zažiť ich emočne pulzujúce vystúpenie na prekrásnych historických miestach, v neopakovateľnej atmosfére sviečok, tento víkend vďaka GemArt – Gemerskému umeleckému inštitútu hneď vo všetkých troch okresoch Gemera. Za spoluprácu na tomto cykle koncertov ďakujeme obci Vlachovo, Mestskéu kultúrnemu stredisku v Revúcej a obci Kráľ.
Svetový hudobný fenomén 14. marca dorazil na Gemer. Prvá zastávka: Kaštieľ Vlachovo.
Účasť nad očakávania, ohromujúce výkony vystupujúcich, frenetický potlesk nasledovaný standing ovation a slzy na krajíčku! Začal sa prvý cyklus Koncertov v plameni sviečok pre rok 2025!
Nikto nás nedokáže rozcitlivieť viac ako vy, naši milí Gemerčania. Vy na pódiu, aj vy v publiku. S obavami sme posledný týždeň riešili každý detail dnešného koncertu. Nespali sme v noci, nielen kvôli tomu, že sme nabíjali baterky a plnili nimi 1500 sviečok, ale aj kvôli obavám, či to hudobníci zvládnu, či niekto na koncert príde a ako to všetko dopadne. Od predchádzajúceho dňa sme chystali interiér kaštieľa vo Vlachove, aby sme dosiahli čo najintímnejšie a najromantickejšie prostredie...
Antoine de Saint-Exupéry skrz Malého princa veril, že správne vidíme iba srdcom, a to, čo je dôležité je očiam neviditeľné. Vo Vlachove sa tieto dva svety priblížili, a my sme videli srdcom aj očami to isté. Dvoch neuveriteľne nadaných, mladých chlapcov z Gemera, ktorí absolútne vyvracajú teórie o tom, že táto generácia je stratená. Očami aj srdcom sme videli ich miernu nervozitu, ale neochvejnú odhodlanosť dokázať, že Gemer je miesto zázrakov, kde nemožné sa stáva skutočnosťou, kde starší nemá problém dať úctu mladšiemu, lebo jedinci sú posudzovaní iba podľa svojich kvalít.
Bolo to fantastické, romantické, ba až idealistické. Slovami neopísateľná atmosféra vytvorená aj sviečkami a prostredím, ale hlavne vami, milí Gemerčania, ktorí ste prišli v počte, ktorý nikto nečakal. Ospravedlňujeme sa za absenciu stoličiek pre posledných prichádzajúcich, ale veríme, že ste si koncert napriek tomu užili.
Hovorí sa, že keď si niečo prajete, celý vesmír sa spojí, aby vám to dal. A my sme si priali, aby dnešok dobre dopadol. Ale nie je to pravda, že dopadol dobre, lebo dopadol mimoriadne znamenite. Teraz si prajeme, aby takéto „gemerské zázraky“, ktoré sa zhmotnili v podobe Martina Belányiho a Adama Pástora vo Vlachove, dostávali viac príležitostí ukázať svetu, čo vedia. Aby sa nadaným dostávalo podpory z rôznych miest. Aby sme si začali vážiť náš Gemer, so všetkým, čo k nemu patrí.
Ďakujeme všetkým, že ste prišli. Boli ste skvelí a naplnili ste nás nádejou, že bez ohľadu na to, čo sa kde deje, človek zostane človekom a to je niečo, prečo sa vyplatí žiť.
Gemerské hviezdy žiaria aj v podzemí. 15. marca na druhom koncerte V plameni sviečok v Kúrii Skalka v Revúcej.
Z dôvodu absencie elektriny, v historických dobách bolo v prirodzenosti každého hudobného predstavenia byť komorný, romantický, až nostalgický. Dnes je to vedomý umelecký koncept pochádzajúci z Francúzska, snažiaci sa o jedinečnú atmosféru umocňujúcu intimitu medzi hudobníkmi a poslucháčmi. Obletel „celý svet“ a vďaka GemArt tento rok dorazil aj na Gemer.
V Kúrii Skalka sa tlmené svetlo sviečok ani nemuselo veľmi snažiť, aby navodilo historickú autenticitu. Exkluzívna, novo zrekonštruovaná tehlová pivnica v historickej budove z 18. storočia, v ktorej sa svojho času schádzali aj študenti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, dodala koncertu úplne iný rozmer a pohárik vínka pred a po vystúpení zaiste umocnil emocionálny dopad hudby.
Naše mladé, vychádzajúce gemerské hviezdy, šestnásťročný tenorista Martin Belányi a pätnásťročný pianista Adam Pástor, ktorých čaká žiarivá budúcnosť, veríme, že aj na svetových hudobných scénach, šokovali návštevníkov nielen bravúrnymi výkonmi, ale aj svojím nízkym vekom. Hromadné spievanie árie Rodná zem s Martinom, obrovský potlesk a mnohokrát opakované „bravo“ bolo spoločnou výpoveďou pocitov, ktoré poslucháči pri tomto dych berúcom zážitku v podvečer prežívali.
Kto nezažil, neuverí! Avšak všetci prítomní určite dosvedčia, že spojenie bohatej minulosti preklenutej do aktuálneho hudobného sviečkového trendu, famózne zvuky piana a operného spevu prinieslo nám všetkým nezabudnuteľný zážitok.
Ďakujeme Kúrii Skalka za poskytnutie týchto nádherných priestorov, Mestskému kultúrnemu stredisku v Revúcej za neopísateľne dokonalú spoluprácu a ochotu pomôcť so všetkým, čo sa dá, aj nedá. Ďakujeme našim mladým hudobníkom za perfektné výkony, miestnym gemarťáckym aktivistom za dokonalú prípravu a samozrejme vám, naši milí Gemerčania, že ste prišli s nami tvoriť kultúrno-umelecký Gemer.
Aj 16. marca v Králi na treťom koncerte medzi sviečkami sme museli dokladať stoličky! Gemerčania! Dojali ste nás všetkých k slzám. Svojím nadšenám pre kultúru, láskou k vážnej hudbe, vďačnosťou, pochvalami a štedrosťou! Ste skvelí, ste voda na náš mlyn.
Dnes, na fascinujúcom mieste, v neodolateľnom svetle sviečok sa majestátne vynímal kus našej gemerskej histórie. Kaštieľ v Králi nás privítal s otvorenou náručou a ponúkal atmosféru, ktorá sa nedá popísať. Nebola spôsobená iba sviečkami a históriou, ale vrúcnym pomyselným objatím každého človeka z publika, zmiešaným s nenapodobniteľnou energiou sálajúcou z našich mladých hudobníkov Adama Pástora a Martina Belányiho. Bol to ich posledný koncert v plameni sviečok až do prázdnin a dali do toho všetko, čo ovládajú. Vedomí si svojich kvalít, sebavedomí, ale absolútne nenároční a skromní odchádzali plní dojatia z toho, že aj v takej malej obci ako je Kráľ dokážu naplniť sálu a z celkového počtu miestnych občanov viac ako 50 si príde vypočuť operný spev a klavírne skladby. Ďakujeme vám všetkým. Taktiež ďakujeme Obci Kráľ za aktívny prístup, za poskytnutie priestorov zdarma a za veľkú podporu našej činnosti.
Máme za sebou prvú časť prvého cyklu Koncertov v plameni sviečok 2025. Prvé tri koncerty bláznivého nápadu, ktorý v sebe obsahuje dve kontroverzné myšlienky, keď chcete naplniť sálu: „poďme do tých najzabudnutejších miest v Gemeri“ a „predstavme hudobníkov žánrovo sa vymykajúcich z dnešných populárnych hudobných trendov, ktorých nikto nepozná“. Je to presný opak toho – "urobme to čo na najznámejšom mieste, ideálne na námestí okresného mesta, a pozvime čo najzvučnejšie mená“. Ale podarilo sa! Plné sály, nadšené publikum, mnoho ďakovných správ a e-mailov. Nesmierne si to vážime. Ďakujeme umelcom za to, že sú takí, akí sú.
Išli sme do toho s obavami, pokorou, pripravení na neúspech. Opäť sa nám potvrdilo, že Gemer je zázračné miesto, kde je možné všetko. Región plný prírodných krás, šikovných ľudí, rezonujúcej histórie, ale hlavne ľudskosti. Nie vždy a nie všade sa to tak zdá, ale zatvorené oči pri Adamových skladbách, boliace ruky od tlieskania, spoločné spievanie Rodnej zeme, a to aj v maďarskej oblasti, opakované standing ovantion, nadšené výkriky „wau“ pri vstupe, fotenie sa pri sviečkach, ale aj naplnené kasičky s dobrovoľným vstupným, sú jasným dôkazom toho, že srdcia Gemerčanov sú na tom správnom mieste. Len im stačí dať príležitosť to ukázať. Na všetkých troch miestach, umelci, ich rodinní príslušníci, ba dokonca aj diváci s nadšením pomáhali pri upratovaní, balili či nosili veci do auta. Je to neuveriteľná pomoc, ktorá sa nám dostáva z vašej strany.
Sme dojatí, a čím ďalej tým viac si uvedomujeme, že VY ste GemArt. Ďakujeme za podporu mladých hviezd, ktoré majú pred sebou žiarivú hudobnú budúcnosť. Znovu a znovu sa presviedčame, že naše aktivity majú oveľa väčší dosah, než je šíriť kultúru po Gemeri. Sú plné budovania vzťahov, rešpektu jeden k druhému, váženia si práce iných, vzájomnej súčinnosti a ochoty pomáhať pri takýchto podujatiach. Nastavujú nám morálny kompas správnym smerom a z nás všetkých robia lepších ľudí.
Gemart – Gemerský umelecký inštitút
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-