samosprávny kraj svojim programom Terra Incognita – krajina nespoznaná. Ars Antiqua Europae in Via Gothica sa stala jedným z top podujatí EHMK Košice 2013, a preto dramaturgiu tohtoročného festivalu sme poňali ako možnosť ukázať sa svetu s tým najlepším, čo ponúka slovenská a česká kultúra. Slovensko-českým programom deklarujeme nielen naše nadštandardné susedské i ľudské vzťahy, ale predstavíme aj niekoľko „československých“ hudobných telies, ako napríklad pražský Orchestr Berg, ktorého zakladateľom a šéfdirigentom je Slovák, Peter Vrábeľ „ hovorí Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Čo teda ponúka 12. ročník festivalu Ars Antiqua Europae in Via Gothica?
V piatok, 20.septembra, diváci budú mať možnosť zažiť netradičné otvorenie festivalu v Štítniku, ktorému bude predchádzať príchod historického expresu z Košíc. Zážitková prehliadka Štítnika s dobovým rozptýlením na križovatke Gotickej a Železnej cesty navodí atmosféru niekdajšej slávy, kultúry a umenia na Gemeri.
Úvodný koncert v priestoroch evanjelického kostola a.v. s názvom „Veni, Vidi, Vivaldi“ v podaní mladého, dynamického orchestra Venti Diversi zloženého prevažne z členov Českej filharmónie, ktorí prepadli kúzlu interpretácie starej hudby, sľubuje brilantný zážitok. Koncert sa skladá, už ako sám názov napovedá, z kompozície jedného z prominentných skladateľov barokovej hudby, ktorý bol vysoko populárny, ako vo svojich časoch, tak i v dobe dnešnej. Na koncerte okrem skladby Concerto grosso a výberu zo symfónií samozrejme nebude chýbať ani Vivaldiho najznámejšia skladba Štyry ročné obdobia – časť Leto.
V sobotu, 21. septembra, šnúra koncertov bude pokračovať v Krásnohorskom Podhradí – namiesto plánovanej hradnej kaplnky v Andrássyho obrazárni. Nahliadnuť do sveta historických drevených nástrojov, pre ktoré komponoval jedny z najslávnejších skladieb i Wolfgang Amadeus Mozart, umožní na svojom koncerte Lotz Trio, slovenské rodinné trio basetových rohov. Návštevníci budú mať možnosť ponoriť sa do jedinečných zvukov dobových nástrojov a spolu s výkladom o ich histórii si vypočuť skladby určené priamo pre toto netradičné obsadenie. „Tešíme sa na chvíľu, keď po obnove hradu Krásna Hôrka, ktorý v minulom roku vyhorel, sa sem vrátia unikátne hudobné nástroje, pôvodné basetové rohy z dielne bratislavského rodáka Theodora Lotza. Na svete sa zachovalo len osem rohov, z čoho tri sú práve na Krásnej Hôrke,“ doplní informácie Helena Novotná.
V Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave sa o 17.00 hodine predstaví hudobné teleso s najväčším počtom členov tohto festivalu. Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Mgr. art Magdalény Rovňákovej, ArtD uvedie program Voces Angelicus s duchovnou tematikou, ktorá siaha od jednohlasných anonymov 14. storočia, gregoriánskych chorálov a skladieb Francoise Couperina cez populárne Biblické piesne A. Dvořáka, až po černošské gospely, ktoré sú veľmi vyhľadávaným diváckym spestrením zborových koncertov.
„Máme z toho úprimnú radosť, že opäť po dvoch rokoch jeden z koncertov odznie v jaskyni Baradla v Maďarsku. Diváckej verejnosti prinášame slovenskú, zároveň aj maďarskú premiéru kinokoncertu v jaskyni v podaní mladého českého kolektívu Orchestr Berg“ uvádza Helena Novotná a s neskrývaným nadšením pokračuje „diváci sa môžu tešiť na projekciu svetovej klasiky nemého filmu Carla Theodora Dreyera Utrpenie Panny orleánskej (La passion de Jeanned’Arc),z roku 1928 v doprovode sugestívnej hudby litovského skladatel Broniusa Kutavičiusa v živom prevední Orchestra BERG pod taktovkou Petra Vrábeľa“. Tento netradičný hudobný projekt mal svoju svetovú premiéru v litovskom Vilniuse, ktorý získal titul Európske hlavné město kultúry 2009.
„Film umocnený živou hudbou a úžasnou scenériou kvapľovej jaskyne sľubuje naozajstné zážitky! Dreyerovo spracovanie príbehu Johanky z Arcu je výnimočné práve filmovými zábermi detailov a fragmentov ľudskej tváre. Pôsobivosť filmu garantuje aj fascinujúci výkon predstaviteľky hlavnej roly Renée Marie Falconetti“ vymenúvava dôvody - prečo tento koncert treba vidieť a zažiť - riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
V nedeľu, 22.septembra, už tradične o 10.00 hodine začne koncert v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Dedinkách. Vokálny súbor Gregoriana z Košíc, ktorý pravidelne účinkuje pri svätých omšiach v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, prijal naše pozvanie, a tak v túto festivalovú nedeľu gregoriánskymi chorálmi z obdobia do roku 1600 prinesú do priestorov kostola nielen povznesenie, ale aj skvelý umelecký zážitok.
Pokračovať budeme v gotickom kostole sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, kde sa tesne po omši o 11.30hodine rozoznejú repliky dobových nástrojov. Súbor starej hudby Musica Poetica z Trenčína, ktorý je známy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pre tento koncert si pripravil program s názvom Drobnosti majstrov renesancie a baroka.
Ďalším domácim kolektívom, ktorý sa predstaví na festivale je Cassovia Baroque Trio a Igor Kucer. V ranogotickom kostole v Čečejovciach si v ich podaní vypočujeme prierez árií a opier starých majstrov z obdobia 17. - 18. storočia. Veríme, že sólové virtuózne výstupy jednotlivých inštrumentalistov budú pravým okorenením programu.
„Hudobnú prechádzku storočiami na Gotickej ceste v nedeľu večer ukončíme na Spiši v Letohrádku Dardanely v Markušovciach. Basové kvarteto Bass Band pod vedením Jána Krigovského priblíži poslucháčom možnosti využitia kontrabasu nielen ako orchestrálneho, ale aj ako sólového nástroja v programe Il Tutto Mondo Serra, čiže voľným prekladom to najlepšie zo sveta“ – priblíži program festivalu Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Záverečný koncert v betliarskom kaštieli sa každoročne teší veľkému záujmu divákov. Kaštieľ Andrássyovcovzo začiatku 18. storočia s unikátnym zariadením a rázom francúzskej poľovníckej stavby má svoje neopakovateľné čaro. Organizátori festivalu chcú toto čaro umocniť programom, ktorý divákom priblíži život na šľachtickom dvore.
23.septembra, v pondelok od 17.00 hodine čaká divákov netradičná Návšteva u grófa Andrássyho v podobe drobných zážitkov a doteraz možno nepublikovaných udalostí zo života tohto šľachtického rodu prostredníctvom hudobno-dramatickej prehliadky kaštieľa. Obdobie baroka na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. priblíži o 18.00 hodine súbor starej hudby Fiorello z Českej republiky programom Les Plaisirs De Versailles - Hudba a tanec na dvore Kráľa Slnka. V podaní mladých interpretov odznejú skladby starých francúzskych majstrov obohatené autentickými choreografiami barokového tanca.
Pestrý program festivalu budú predchádzať sprievodné aktivity. Výstava fotografií z medzinárodného plenéra fotografov pod názvom Na gotickej ceste, je inštalovaná v areáli betliarskeho kaštieľa a priblíži návštevníkom regiónu známe i menej známe kultúrno-historické pamiatky. Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave nezabudli ani na aktivity pre deti, a tak v Dielničke pre najmenších sa záujemcovia priučia zaujímavým výtvarným technikám z obdobia gotiky. Tvorivá dielňa sa uskutoční 13. septembra na nádvorí Galérie Baníckeho múzea, kde zavíta aj Rozprávkové kráľovstvo Košického kraja Tašíkovo.
„Hudba je druh komunikácie, s ktorou sa dorozumiete na celom svete bez toho, aby ste ovládali cudzie jazyky“ hovoril raz jeden múdry starec. A že je to naozaj tak, presviedčame sa o tom každý rok na tomto festivale starej hudby.
Prijmite teda naše srdečné pozvanie na koncerty Ars Antiqua Europae in Via Gothica, a urobte si skvelý predĺžený víkend v Košickom kraji po stopách umenia starých majstrov na Gotickej ceste.
Podujatie sa uskutoční s finančným prispením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, programu TERRA INCOGNITA,
ktorý je súčasťou projektu EHMK 2013.
Podujatím podporujeme Kreativitu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Mgr. Mária Hlaváčová

































20. - 23. septembra 2013.
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-