Česka, Maďarska a Poľska, aby tak naplnili ideu festivalu, ktorou je objavovanie, mapovanie a prezentácia hudby európskych regiónov.
21.9.2012 o 18.00 hod. – Štítnik – Evanjelický a. v. kostol
Zemplínske akordeónové trio
Festival už tradične začal slávnostným otvorením v národnej kultúrnej pamiatke – v gotickom evanjelickom kostole zo 14. storočia v Štítniku, kde miestny zborový kaplán v lyrickom úvode predniesol úvahu o poslaní hudby v živote človeka a zdôraznil, že hudba učí poznávať nielen históriu, krásu umenia a svet skladateľa, ale aj vlastnú dušu.
Samotné slávnostné otvorenie začalo netradičným vstupom moderátorov v starobylých kostýmoch (Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský), ktorí vo vzájomnom vtipnom i vážnom dialógu oslovili prítomných poslucháčov a oboznámili ich s poslaním festivalu, jeho zameraním i jeho významom.
V gotickom kostole so vzácnymi nástennými maľbami, oltárnymi obrazmi, cenným inventárom a dvomi organmi sa potom rozozvučali akordeóny Zemplínskeho akordeónového tria z Michaloviec. ZAT je komorný akordeónový súbor interpretujúci klasickú hudbu z období od baroka po súčasnosť a pôsobí na slovenskej hudobnej scéne od r. 2002. Od tohto času dosiahlo viacero významných úspechov doma i v zahraničí, vydalo vlastné CD, účinkovalo v Slovenskej televízii, stalo sa laureátom súťaže Divertimento Musicale a reprezentovalo slovenskú hudobnú kultúru v mnohých európskych krajinách. Všetci členovia tria sú zároveň členmi Akordeónového orchestra Toccata a zároveň členom prestížnej Zemplínskej spoločnosti so sídlom v Michalovciach. Trio v zložení Eva Čižmárová, Jozef Demjan a Juraj Libera si pripravili skladby starých majstrov (J. S. Bach, A. Vivaldi, J. Haydn, J. Mysliveček) a cez hudbu 19. storočia (Z. Fibich, A. Dvořák) prešli až k súčasným skladateľom (E. Suchoň, A. Chačaturjan, A. Abbott, A. Piazolla, J. Nissen). A i keď hudba súčasných skladateľov nezapadla celkom do dramaturgie festivalu (aj prídavok po dlhom potlesku bol z repertoáru Beatles), v netradičnom nástrojovom obsadení akordeónov však všetky skladby vo virtuóznom podaní potešili vnímavých prítomných. Nás zvlášť zaujala skladba Muzikanti s gajdošom od Eugena Suchoňa, ktorá sa odlišovala od všetkých ostatných skladieb a technickým i umeleckým prístupom vynikala svojou originalitou a jedinečnosťou.
Na záver sa prítomným prihovorila riaditeľka GOS z Rožňavy Mgr. Helena Novotná a vyslovila presvedčenie, že festival splní svoje poslanie a i v budúcnosti bude priťahovať čoraz viac divákov, ktorým učarila stará hudba.
Hudobná ukážka: A. Vivaldi – J. S. Bach: Allegro z Concerta II. a mol (ZAT)
http://www.toccata.sk/index.php?tpcnt=1011&gcatid=12&catid=20&level=0&mode=viewitem&iditem=63&page2=&ordrby=&asc=&choice=&chvalue=
22.9.2012 o 17.00 hod. – Lipovník – Kostol sv. Jána Krstiteľa
Ágnes Sztahura (organ), Vladimír Ondrejčák (gitara), Anna Kňažíková (spev)
Druhý koncert sa konal v stredovekom rímsko-katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, ktorého pôvod siaha do 13. storočia, a i keď v 18. a 19. storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami, nachádzajú sa v ňom aj odkryté a zakonzervované múry románskeho kostola a aj zachované gotické nástenné maľby zo začiatku 15. storočia.
V prvej časti koncertu vystúpila maďarská organistka Ágnes Sztahura z Miškovca, ktorá v roku 2001 na budapeštianskej hudobno-umeleckej univerzite Ferenca Liszta získala diplom z odboru cirkevná hudba a organová hra a má za sebou bohatú koncertnú i pedagogickú činnosť. Pre dnešný koncert si vybrala skladby D. Buxtehudeho, J. S. Bacha a D. Scarlattiho so záverečnou pôsobivou a slávnou skladbou J. S. Bacha Toccata a Fuga d-mol. Jej vyznanie: „Organ je môj život. Chcem sa hudbou dotknúť duše ľudí...“ sa v dnešný večer dokonale naplnilo.
V druhej časti koncertu sa predstavil gitarista Vladimír Ondrejčák, ktorý vyštudoval Konzervatórium v Banskej Bystrici a vysokoškolské štúdium absolvoval na VŠMU v triede Jozefa Zsapku. Ako sólista alebo komorný hráč vystúpil nielen na domácich pódiách, ale aj vo viacerých európskych krajinách. Zaoberá sa aj teóriou interpretácie na modernej gitare. Realizoval nahrávky pre Slovenskú televíziu, v roku 2009 založili s gitaristom Karolom Kompasom Mertz Guitar Duo. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Súkromnom konzervatóriu v Nitre. Na koncerte v jeho podaní zazneli viaceré diela pre romantickú gitaru autorov F. da Milano a D. Aguado zo 16. a 18. storočia.
Jeho sólové vystúpenia striedal spev Anny Kňažíkovej, absolventky hudobnej vedy na FFUK v Bratislave a odboru teória a prax starej hudby so zameraním na spev na Akadémii starej hudby pri Masarykovej univerzite v Brne, ktorá sa sústreďuje najmä na interpretáciu nemeckej a talianskej hudby 17. a 18. storočia. V súčasnostipôsobí ako pedagóg naSúkromnom konzervatóriu v Nitre, kde učí dejiny hudby, náuku o hudbe a aj hru na klavíri. Na dnešnom koncerte spievala so sprievodom gitary skladby z 15. - 18. storočia od G. Cacciniho, J. Dowlanda a C. M. Webera s talianskymi, anglickými i nemeckými textami.
Hudobná ukážka: J. S. Bach: Toccata a Fuga d mol (organ A. Sztahura)
Hudobná ukážka: F. da Milano a i. (gitara V. Ondrejčák)
22.9.2012 o 18.30 hod. – Čečejovce – Ranogotický kostol
Irvin Venyš (klarinet), Petr Nouzovský (violončelo)
V Čečejovciach čakali na návštevníkov dva zážitky: samotnému koncertu predchádzalo slávnostné otvorenie Kráľovskej aleje - cesty zo stredu obce Čečejovce k unikátnym freskám v ranogotickom kostolíku
z 13. storočia, ktorú bude lemovať sedem sôch významných stredovekých kráľov. Drevené sochy v nadživotnej veľkosti približujú kráľov z piatich storočí. Pri každom panovníkovi sa nachádza základná informácia o jeho živote i prínose pre tento región, tiež o jeho pôvode, čím sa zvýrazňuje ich mnohonárodná pestrosť. Autormi sôch sú sochári Ján Lukács z Moldavy nad Bodvou a Magdaléna Palenčárova z Čečejoviec. Odborným konzultantom pre stvárnenie kráľov, ich odevu a zbroje sa stal niekdajší riaditeľ Východoslovenského múzea a spisovateľ literatúry faktu Jozef Duchoň.
Na koncerte sa predstavili mladí českí umelci Irvin Venyš a Petr Nouzovský, ktorí v sólovom vystúpení i v skladbách pre klarinet a violončelo predstavili dielo L. v. Beethovena, J. S. Bacha, P. Hindemitha a G. Connessona.
Na tomto podujatí sme sa osobne nezúčastnili, lebo koncert v Lipovníku trval do 18.30 a tým nám časovo skrížil potešenie z čečejovského zážitku.
23.9.2012 o 10.00 hod. – Dedinky – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Spevácky zbor Adoremus
Barokovo-klasicistický kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1835 v Dedinkách privítal 24 členný spevácky zbor Adoremus z Vrábeľ, ktorý bol založený v roku 1992 ako celoslovenské vokálne teleso zamerané na sakrálnu hudbu.
Zbor sa predstavil na mnohých medzinárodných festivaloch, uskutočnil stovky koncertov doma i v zahraničí, zaznamenal viacero ocenení. Umeleckým vedúcim telesa je dirigent Dušan Bill. Zbor zaspieval mnohé skladby stredovekých majstrov (G. P. da Palestrina, J. Desprez, G. Tartini a ďalší) i viacero piesní (to i so sprievodom organu, na ktorom hral jeden z členov zboru) zo spevníka Cantus Catholici – prvého slovenského tlačeného katolíckeho kancionálu v reči ľudu, ktorý v roku 1655 zostavil a vydal Benedikt Szőllősi. Posledná časť koncertu patrila mariánskym spevom, zakončených pôvodným gregoriánskym chorálom, ktorý však odznel v pôsobivej 7 hlasnej úprave F. X. Biebla. Koncert bol pokračovaním katolíckej omše a zúčastnilo sa ho mnoho veriacich nielen z Dediniek, ale i z ďalšieho okolia a okrem umeleckého zážitku mnohým priniesol aj duchovnú očistu.
Hudobná ukážka: Spevácky zbor Adoremus
http://www.adoremus.sk/records/CD02/samples/koled18.mp3
23.9.2012 o 18.00 hod. – Markušovce – Letohrádok Dardanely
Irvin Venyš (klarinet), Martin Levický (klavír)
Letohrádok Dardanely v Markušovciach z konca 18. storočia od roku 1983 sprístupňuje Expozíciu klávesových hudobných nástrojov, vyrobených na historickom území Slovenska, ktorá je doposiaľ jedinou svojho druhu na Slovensku. Dominantným priestorom je spoločenská sála na poschodí, v ktorej vynikajú freskové maľby s výjavmi z gréckej mytológie. V tomto prostredí sa konal aj večerný koncert, kde svoje umenie predstavili mladí českí umelci Irvin Venyš a Martin Levický.
Klarinetista Irvin Venyš patrí k najvýraznejším umelcom mladej českej generácie. Je držiteľom mnohých ocenení zo svetovo uznávaných súťaží a prestížnych festivalov. Pozoruhodný je presah jeho hudobných aktivít, od klasického klarinetového repertoáru cez extrémne náročné skladby 20. a 21. storočia. Spolupracuje s poprednými svetovými sólistami a dirigentmi, pôsobí ako externý pedagóg na Hudobnej akadémii múzických umení v Prahe, nahráva pre mnohé domáce i zahraničné médiá.
Klavirista Martin Levický napriek mladému veku už uskutočnil mnoho významných koncertných vystúpení nielen v Európe, ale koncertoval aj v USA v Sewanee, kam bol v roku 2002 pozvaný na dvojmesačný študijný pobyt a v japonskom Kjótó pri svetovom stretnutí mladých umelcov. Spolupracuje s rôznymi hudobníkmi svetového významu, sólovo účinkoval aj na Bratislavských hudobných slávnostiach.
Obaja umelci sólovo i v duu dokonale a efektne predstavili skladby J. S. Bacha (pre basklarinet), D. Scarlattiho, J. N. Hummela, C. Debussyho i B. Martinů, o ktorom I. Venyš poznamenal, že skladateľ žil na sklonku života v USA, ale v skladbách sa často vracal do svojej mladosti a zakomponoval do nich aj české folklórne prvky, ktoré bolo jasne počuť v jeho Sonatíne pre klarinet a klavír. Posledná skladba A. Messagera z novšieho obdobia Solo de Concours bola zaujímavá tým, že ju skladateľ skomponoval pre prijímacie skúšky na parížske konzervatórium a čo sa týka technických pasáží veru klarinetistov vôbec nešetril. Ako prídavok po neutíchajúcom potlesku si umelci špeciálne pre tento koncert vybrali skladbu českého rodáka žijúceho v USA Karla Husu, ktorú skomponoval na motívy dvoch slovenských piesní (pôvodne pre klavír a saxofón, ale I. Venyš dostal oprávnenie od samého autora interpretovať ju v úprave pre klarinet).
Na záver PhDr. Bernadetta Kiczková, muzikologička a správkyňa kaštieľa i letohrádku s potešením konštatovala, že koncert sa v rámci tohto festivalu v letohrádku koná každý rok, tentokrát už desiatykrát, odkedy sa pripojil k festivalovým miestam koncertov pri príležitosti 20. výročia sprístupnenia Expozície klávesových nástrojov. Už tradične pozvala všetkých prítomných na malé pohostenie, kde v rozhovoroch s účinkujúcimi i ďalšími prítomnými panovala veľmi príjemná atmosféra.
Hudobná ukážka: W. A. Mozart: Sonáta C dur (klavír M. Levický)
24.9.2012 o 18.00 hod. – Kaštieľ Betliar
Consortium Sedinum
Slávnostné ukončenie festivalu začalo vystúpením skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy, ktorá pred vstupom do kaštieľa v scénickom programe na podklade historickej skutočnosti ukázala, ako kedysi prebiehali boje družiny dvoch sokov o získanie priazne i ruky jednej milovanej ženy.
Po ich vystúpení nasledovala prehliadka časti kaštieľa s odborným výkladom pracovníčky Múzea Betliar v dobovej róbe. Počas prehliadky návštevníkov v jednotlivých salónoch očakávali žiaci a učitelia Základnej umeleckej školy v Rožňave, aby svojím hudobným vystúpením v pestrej skladbe nástrojov i hudobných ukážok umocnili dojem z historického zariadenia, umeleckých artefaktov i ďalšej výzdoby kaštieľa.
Vo veľkej sále kaštieľa s galériou predkov začal záverečný koncert tohto festivalu, na ktorom sa predstavila poľská dvorská kapela Consortium Sedinum, založená v roku 2000 v Štetíne. Jej cieľom je pokračovať v hudobnej tradícii starého Štetína i celého Západného Pomoranska a v svojej činnosti nadväzuje na tvorivé úspechy univerzitného barokového orchestra Consortium Iagellonicum, aktívneho v rokoch 1993-2000 na Jagelonskej univerzite v Krakove.Consortium Sedinum interpretuje hudbu od renesancie až po klasicizmus na historických nástrojoch, ich program obsahuje aj málo známe skladby, nepublikované a len nedávno objavené, ktoré často kombinuje aj s historickým tancom a spevom. Súbor dnes reprezentovali jeho tri členky Katarzyna Solecka – barokové husle, Agnieszka Oszańca – barokové violončelo, Joanna Kwinta – čembalo. V sólovom i komornom zoskupení interpretovali skladby F. M. Veraciniho, J. J. Frobergera, C. P. E. Bacha, J. S. Bacha a G. F. Händla. Výber skladieb, hru na historických nástrojoch a výkony umelkýň ocenili všetci prítomní poslucháči.
Hudba doznela, doznel i potlesk, ostávalo na záver ešte pár slov. Za Košický samosprávny kraj sa organizátorom, účinkujúcim i všetkým prítomným poďakoval jeho podpredseda Ing. Ján Szöllös a festivalu do budúcich rokov a najmä do nastávajúceho 12. ročníka prisľúbil ďalšiu všestrannú pomoc.
Spokojnosť s priebehom festivalu a jeho úspešnosťou vyjadrila riaditeľka GOS v Rožňave Mgr. Helena Novotná a s potešením konštatovala, že pri príležitosti vyhlásenia Košíc za Európske hlavné mesto kultúry 2013 bude jedným z 13 kľúčových podujatí aj 12. ročník Ars antiqua Europae In Via Gothica (nám tak napadlo, že škoda, že to nie je už 13. ročník – zhoda čísiel by bola zaujímavá). Pripomenula, že GOS chystá pri tejto príležitosti veľkú rozprávkovú knihu, v ktorej ožijú dejiny Gemera v bezstarostnej podobe historických postáv i rozprávkových postavičiek, medzi ktorými jednu z hlavných úloh bude mať miláčik Františky a Dionýza Andrášiovcov – ich psík, jazvečík Tascherl. Viac neprezradila, ale my vieme, že tých podujatí, ktoré pripraví GOS do budúcnosti bude ešte rozsahom a pestrosťou omnoho viac.
Zaujímavými citátmi o hudbe a jej vplyve na život človeka privítali hostí a ostatných prítomných a aj sa rozlúčili s nimi i so štvordňovou cestou do čarovného sveta hudby Zuzana Bobríková ako dvorná dáma z čias gotiky a Juraj Genčanský v kostýme z neskoršieho obdobia, ktorí akoby aj týmto oblečením symbolicky prechádzali časom, rokmi, obdobiami, aby ukázali na našu spätosť s históriou a jej umením, ktoré kontinuálne pretrváva až do dnešných čias a cez všetkých ďalších nositeľov krásnej starej hudby pretrvá istotne navždy a natrvalo. I o to sa usiluje Medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste - Ars antiqua Europae In Via Gothica.
Ostáva ešte pripomenúť, že festival bol organizačne veľmi dobre pripravený, že informovanosť poslucháčov o miestach, čase, účinkujúcich a programe koncertov bola zabezpečená 44 stranovým obrazovým bulletinom v slovenčine a angličtine, že na všetkých koncertoch nás úvodným i záverečným slovom sprevádzal a účinkujúcich predstavil Juraj Genčanský, že sa koncertov v jednotlivých obciach zúčastnili zástupcovia obcí i farských úradov, ktorí s uspokojením zhodnotili fakt, že sa u nich mohlo uskutočniť takéto významné podujatie, že na všetkých koncertoch pracovníčky GOS poďakovali účinkujúcim kvetinovými a upomienkovými darmi i Ďakovným listom, že všetci účinkujúci umelci s úsmevom a radosťou prijímali dlhotrvajúci potlesk a že všetci prítomní poslucháči a diváci odchádzali do svojich domovov s radostným pocitom, naplnení krásou umeleckých zážitkov.
Marta Mikitová
Fotografie Stanislav Kejík
{gallery}kultura/aae/11rocnik{/gallery}
{jcomments on}

































Stredoveká hudba opäť ožila na Gemeri, Spiši i v Above, tentokrát už na 11. ročníku Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, ktorú pod názvom Ars Antiqua Europae In Via Gothica organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a Košického samosprávneho kraja i v rámci projektu Terra Incognita – krajina nepoznaná, a za pomoci ďalších spoluorganizátorov - obcí, farských úradov a ďalších inštitúcií.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-