26.9. 2010 o 10.00 – Dedinky – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Vokálno-inštrumentálny súbor Musica Dolce
Barokovo-klasicistický Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1853 v Dedinkách privítal už druhýkrát na tomto festivale český vokálno-inštrumentálny súbor Musica dolce. Tak isto ako aj deň predtým v Čečejovciach (s rovnakým programom)
renesančná a baroková hudba, interpretovaná na historických nástrojoch a duchovné a svetské piesne spolu s historickými kostýmami nás voviedli v predstavách do priestorov starých hradov a čarovných zámkov.
Elegancia a nádhera renesancie - v mäkkom nariasenom zamatovom a brokátovom šate s bohatými nazberanými rukávmi a ozdobami vyzerali usmievavé muzikantky ako princezné a kráľovné z rozprávok nášho detstva.
V spoločnosti nie síce švárneho princa, ale skôr šľachtického radcu pána kráľa, ktorý nám asi takého so svojím šedivým „plnovousem“ pripomínal. Do tejto predstavy patril aj spev so sprievodom lutny pod balkónom krehkej krásky, ale to už bola nereálna fantázia, lebo na lutne tentokrát hrala lutnistka
Eva Matějková a vybrnkávaním melódie na jej dvadsiatich strunách dokázala, že lutna vie byť nielen doprovodným, ale aj sólovým nástrojom.
Aj tu veselá nálada členov orchestra vyvolala úsmev na tvárach všetkých divákov, ktorí s potleskom a vďakou za príjemný zážitok odchádzali rozdávať radosť a dobrú náladu aj do svojich domovov. Starosta obce Milan Ogurčák i miestny farár sa poďakovali za krásny zážitok a rozlúčili sa s nádejou, že takéto koncerty sa v Dedinkách ešte budú opakovať aj v nasledujúcich ročníkoch festivalu.
26.9.2010 o 16.00 – Rožňava - Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
Spevácky zbor Jubilus
Najstaršia a najvzácnejšia kultúrna pamiatka v Rožňave – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne farský kostol zo 14. storočia, ktorý v 16. storočí prešiel rozsiahlou neskorogotickou prestavbou a v 17. storočí sa stal biskupskou katedrálou sa v nedeľu poobede rozozvučala hlasmi dvadsaťpäťčlenného miešaného speváckeho zboru Jubilus, zloženého zo študentov Teologickej fakulty Katolíckej Univerzity v Košiciach. V roku 2006 ho založil a dosiaľ vedie doc. Dr. Ján Veľbacký. Základnú časť ich repertoáru tvorí interpretácia rôznych štýlov a žánrov sakrálnej hudby, ktorou sa prezentujú nielen doma, ale aj v zahraničí, úspechy zaznamenali aj na svojom poslednom turné v Ríme a vo Vatikáne v máji tohto roku.
V Rožňave sa zbor predstavil skladbami skladateľov 20. storočia (Gabriel Fauré, Edward Elgar), ale hlavne skladbami súčasných skladateľov - najväčších reformátorov starej duchovnej hudby, ktorí sa zaslúžili o oživenie chrámovej hudobnej kultúry i starých gregoriánskych chorálov, akým je najmä Valentine Miserachs, nadšený propagátor tejto hudby, ktorý vlastní aj licenciát na gregoriánsky chorál z Pápežskej gregoriánskej univerzity v Ríme a skladateľov súčasnej katolíckej liturgickej hudby, akými sú Bernadette Farell, I. Bianchi a Marco Frisina, autor vyše 150 liturgických piesní a 20 oratórií. Na tomto koncerte sme sa z časových dôvodov nezúčastnili, ale ako sme sa na druhý deň dozvedeli, na koncerte panovala vynikajúca atmosféra, spevácke umenie mladých študentov malo vysokú úroveň a všetci mali z koncertu krásny zážitok.
26.9.2010 o 18.00 – Markušovce – Letohrádok Dardanely
Kinga Katinka Kolarics (harfa) a Zsuzsa Vámosi-Nagy (flauta)

Na koncert v Markušovciach sme prišli s predstihom, aby sme sa mohli oboznámiť s pamiatkami v tejto starej historickej obci, ležiacej v údolí rieky Hornád, sedem kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. Okrem čiastočne zachovanej ruiny hradu z 13. storočia, neskororománskeho Kostola sv. Michala sa v obci zachovalo viacero kaštieľov, z ktorých najväčší je renesančný kaštieľ zo
17. storočia, neskôr rokokovo prestavaný.
Obklopený je francúzskym parkom s troma terasami, prepojenými kamennými schodiskami a s kamenárskom výzdobou, ktorej časť je ešte aj dnes viditeľná. Zo spoločenských a reprezentačných dôvodov na hornej terase parku vybudovali v roku 1778 rokokový Letohrádok Dardanely. Od roku 1983 je v ňom sprístupnená Expozícia klávesových hudobných nástrojov (klavíry, klavichordy, stolové klavíry, akordeóny), zameraná na domácich výrobcov, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku. Venovaná je aj malým organom – pozitívom, získaných z okolitých katolíckych a evanjelických kostolov.
Dominantným priestorom letohrádku je spoločenská sála na poschodí, v ktorej vynikajú freskové maľby s výjavmi z gréckej mytológie a v tomto priestore sa konal aj večerný koncert, kde čarovné tóny na harfe a flaute vykúzlili mladé maďarské virtuózky
Kinga Katinka Kolarics a Zsuzsa Vámosi- Nagy. Obidve umelkyne majú za sebou štúdium na maďarských i zahraničných významných hudobných akadémiách a za svoje umelecké výkony získali nejedno ocenenie na početných domácich i medzinárodných súťažiach. Účinkujú vo viacerých hudobných zoskupeniach i ako sólistky, a ich rozhodnutie koncertovať ako duo vzniklo z potreby hľadania nových výrazových možností práve v dialógu tohto trochu netradičného spojenia nástrojov.
V avizovanom programe mali malé zmeny a celá dramaturgia koncertu sa niesla v duchu poslucháčsky príťažlivých skladieb Antonia Vivaldiho (1678-1741), Georga Philippa Telemanna (1681-1767),
Julesa Masseneta (1842-1912) a ďalších skladieb komponovaných, či prepracovaných práve pre kombináciu harfy s flautou. V ich väčšine mala dominantné postavenie flauta, ale lahodné zvonivé zvuky harfy ako doprovodného nástroja príjemne dolaďovali celkový dojem z majstrovsky zvládnutých skladieb. V priebehu koncertu sa obidve umelkyne predstavili aj ako sólistky. Ich umelecký výkon diváci odmenili srdečným potleskom a organizátori už tradičným poďakovaním, Ďakovným listom, kvetmi a upomienkovými predmetmi. Na záver nás PhDr. Bernadetta Kiczková, muzikologička a správkyňa kaštieľa i letohrádku srdečným slovom a milým úsmevom pozvala na malé pohostenie s výbornými tvarohovými, makovými i orechovými závinmi, kde sme ešte mali možnosť porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi a popozerať si expozíciu historických klávesových hudobných nástrojov.
27.9.2010 o 18.00 – Kaštieľ Betliar
Cellomania – Eugen Prochác a Jozef Podhoranský
Už príchod ku kaštieľu v Betliari, od vstupnej brány cez umeleckú a estetickú parkovú výzdobu, tvoriacu pôsobivé prostredie pre ešte pôsobivejší kaštieľ v nás utvrdil presvedčenie, že dnešný záverečný koncert a zároveň slávnostné ukončenie celého podujatia sa koná na tom najpravejšom mieste. Kaštieľ vznikol ako gotický hrádok obohnaný hradnou priekopou, od 15. storočia bol prestavovaný na obytné sídlo a v 19. storočí definitívne prestavaný na trojpodlažný poľovnícky kaštieľ, v ktorom sa nachádza bohatá zbierka umeleckých diel, historický nábytok,
unikátna knižnica, zbrane, cenná keramika, sklo a porcelán, lovecké trofeje i zaujímavé prírodovedné exponáty. Obklopený je ojedinelým prírodným parkom s rozlohou viac ako 60 hektárov. V Rodovej galérii na prvom poschodí pod množstvom portrétnych malieb bývalých majiteľov a obyvateľov kaštieľa sa na úvod dnešného slávnostného večera divákom, pozvaným hosťom a organizátorom prihovorila Zuzana Bobríková, ktorá zhodnotila priebeh celého podujatia, stručne charakterizovala všetky uskutočnené koncerty a popísala i radosť, ktorú toto podujatie prinieslo nielen divákom, ale i samotným účinkujúcim.
Potom sa nám zatiaľ nie hudbou, ale slovom prihovoril violončelista Jozef Podhoranský, ktorý s ľahkosťou a vtipne vytvoril tú najpríjemnejšiu priateľskú atmosféru pre všetkých prítomných. Poznamenal, že je potešením vystupovať na takomto, ako ho on nazval, rodinnom koncerte, v útulných priestoroch menšej sály, kde je vzájomný kontakt účinkujúcich s divákmi veľmi blízky a aj prežívanie tónov hudby omnoho intenzívnejšie („na rozdiel od niektorých mladých ľudí, ktorí si myslia, že hudba sa zjavuje len po stlačení gombíka na rádiu“) a dodal, že aj skladby, ktoré dnes budeme počuť, sú určené páve pre takéto domáce „muzicírovanie“.
Slovom nás sprevádzal aj počas celého koncertu, pred každou skladbou podal vysvetľujúce poznámky o skladateľovi, okolnostiach vzniku diela, jeho zameraní či technickej náročnosti a pridal k tomu aj nejednu zaujímavú kuriozitu. A opäť sa potvrdilo, že na koncertoch je veľmi účinné aj práve toto slovné vystúpenie interpretov s priblížením toho, čo práve odznie a oboznamujúce so skladateľom i zameraním skladby, ktoré poslucháčov vovedie do obdobia vzniku i záhad hudobného diela a zvyšuje tak umelecký zážitok z hudby i z hudobného výkonu jej interpretov. Súbor Cellomania vznikol v roku 2000 a jeho členmi sú štyria poprední slo¬venskí violončelisti (Eugen Prochác, Jozef Podhoranský, Jozef Lupták a Ján Slávik), ktorí sa aktívne prezentujú ako sólisti, komorní hráči, pedagógovia i organizátori hudobných podujatí. Repertoár súboru má široký záber – od baroka až po súčasnosť a tvoria ho úpravy i originálne skladby pre toto obsadenie.
Na dnešnom koncerte sa predstavila len polovica súboru - Eugen
Prochác a Jozef Podhoranský, ktorí patria medzi špičkových slovenských interpretov a ich výkony sa vyznačujú precíznym technickým zvládnutím a muzikálnym dotvorením uvádzaných diel. Dnes do svojho programu zaradili skladby klasicistických skladateľov z 18. storočia Jeana Barriére, Josepha Haydna, Luigi Boccheriniho, Wolfganga Amadea Mozarta, ale i súčasných skladateľov Wernera Thomasa a slovenského skladateľa Ladislava Kupkoviča. Zo skladieb pre sólové violončelo zahral Eugen Prochác zaujímavú temperamentnú Toccatu súčasného gruzínskeho skladateľa Sulchana Cincadze, ktorá má korene v starej gruzínskej hudbe a my sme vo virtuóznom prevedení tejto skladby cítili zložky gruzínskej ľudovej hudby a hádam i priam divý rytmus džigitovky. Jozef Podhoranský sa predstavil vlastnou sólovou viachlasnou skladbou Variácie na ľudové tóny, ktorou, podľa jeho slov, chcel okrem iného dokázať svojim študentom, že i viachlasná skladba patrí k sláčikovým nástrojom a treba ju komponovať a aj interpretovať. Vďaka pestrému a zaujímavému výberu skladieb, expresívnym a farebným možnostiam violončela a vysokej virtuozite oboch umelcov bol koncert ozajstným vyvrcholením festivalu, čím aj korunoval jeho slávnostné ukončenie.
Záverečné slovo
patrilo tej najpovolanejšej - riaditeľke Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helene Novotnej, ktorá za hlavných organizátorov tejto Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov zdôraznila myšlienku podujatia, ktorou je snaha oživiť a znovu objaviť historickú hudbu zašlých čias a priblížiť ju súčasnému poslucháčovi a poďakovala sa všetkým spoluorganizátorom koncertov – Košickému samosprávnemu kraju, partnerským organizáciám, starostom a primátorm obcí a miest a farským úradom, kde sa koncerty konali a mediálnym partnerom. Vyjadrila nádej, že pripravovaná zmena koncepcie festivalu prinesie rozšírené možnosti na prístup publika k špičkovým hudobným zážitkom i vďaka programu Terra Incognita, ktorý je programom Košického samosprávneho kraja a ktorého cieľom je snaha zjednotiť množstvo rôznorodých možných aktivít na úrovni kraja do jednotného prezentačného i reprezentačného rámca.
Krásne podujatie sa skončilo, ale aj nám ešte ostáva poďakovať sa za neopakovateľnú možnosť vniknúť do čarovnej hudby v podaní vynikajúcich interpretov i za možnosť navštíviť unikátne historické priestory Gotickej cesty. Náš vnútorný, veľký, ďakovný potlesk patrí hlavne GOS v Rožňave, ale najmä jeho pracovníčke pani Božene Mihálikovej, dramaturgičke programu i autorke 36 stranového bulletinu v slovenčine a angličtine, ktorý podrobne slovom i obrazom informoval o jednotlivých účinkujúcich a hudobnom programe, i za jej neúnavnú starostlivosť o všetkých účinkujúcich pred, na i po skončení každého koncertu.
Naša štvordňová cesta do magického sveta umenia hudby sa skončila s presvedčením, že klasická hudba má aj v súčasnosti na Slovensku zázemie i perspektívu, a aj dostatok poslucháčov, ktorým hudba rozširuje ich vnútorné pocity a ostáva v ich srdciach trvalou hodnotou.
Mgr. Marta MIKITOVÁ
Foto: Stanislav KEJÍK
































D


Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-