Už v piatok zrána sa pripravovalo a riešilo, čo ako, kde a podobne, čo kde bude umiestnené, aby malo správnu polohu a neprekážalo účastníkom, ktorých sme mohli tento rok pri tuneli pod Homôlkou v Slavošovciach privítať. Dvadsiaty september 2013 bol práve deň, ktorý bol tento rok naplánovaný pre uskutočnenie opakovaného milého podujatia - koncertu pri tuneli. Áno pri tuneli, ktorý bol plánovaný pre dopravu, spájanie koľajovou traťou dvoch obcí, dvoch krajov, ale žiaľ na tento účel nikdy neslúžil. Presne, je to tunel pod Homôlkou v Slavošovciach.s folklórnymi piesňami v kántri štýle. Ich spev a hranie spríjemnili svojim tancom tanečnice – žiačky zo ZŠ P. Dobšinského zo Slavošoviec. To bolo veľmi pekné pre oko a ucho diváka. Diváci im samozrejme za hudobný vstup vrelo a s potešením zatlieskali.
Z dôvodu časovej tiesne museli nastať programové zmeny, aj priestorové a časové, práve pre vystúpenie skupinu Sexit. Svoj hudobný vstup odohrala na zemskom povrchu, teda nie v tuneli, ako bolo v pláne, ale na povrchu zemskom, aby sme si ich užili viac, dlhšie, bez rôznych časových prieťahov. Niektorí diváci sa so skupinou Sexit vyžívali v ich piesňach, hudbe, ale aj v samotnom ich speváckom osobnostnom obsadení. Prišli si na svoje a spolu si zaspievali.
Po ukončení vystúpenia skupiny Sexit nám ešte zaspievala svoje skladby skupina Betliarske vidly. A už tu bol pokročilý čas, začalo sa aj stmievať, ale počasie nám vydržalo po celý deň príjemné a nepršalo. Naozaj sme sa z toho tešili. Keďže program pokračoval, presunuli sme sa do tunela a vychutnali sme si koncert, hudbu a spev ďalších skupín. Vystúpila skupina, ktorá k nám prišla až z Prešova, Marián Kuľhavý a FEST (classic rock band). Bolo to výborné tvrdšie vystúpenie, kde diváci svoju vďaku prejavili potleskom.
No prišla hodina H, kedy k tunelu dorazil „autom“ so skupinou Indigo - sám Peter Nagy. Keďže sme museli všetko pripraviť a pomôcť s aparatúrou, mali chvíľku na oddych a na prípravu, a potom prišlo vystúpenie. To už vrelo, keď striedal Peter známu skladbu za skladbou a účastníci sa pridali a spievali s ním. Bolo príjemné pre organizátorov vidieť ako sa všetci bavia a tešia z tejto príjemnej akcie a výborného ukončenia dňa. Čas ubiehal, a zrazu tu bolo neskoro večer, kedy sa musel Peter Nagy aj so svojou skupinou Indigo poslednou skladbou rozlúčiť a poďakovať za príjemné publikum, výbornú atmosféru v netradičnom podzemnom prostredí fascinujúceho tunela.
Všetko dopadlo na výbornú. Organizátor, môže akciu hodnotiť za úspešnú, bez úrazu a nepríjemných udalostí. Tešíme sa spoločne na budúce príjemné akcie, ktoré sa budú konať opakovane aj pri tuneli.
Text: Mgr. Michal Terrai
Foto: autor + Bibiana Bystrenová
MAJ GEMER: Podľa aj iných informácií na koncerte Petra Nagya sa v tuneli zabávalo vyše 500 divákov a ako sám spevák Peter Nagy pre média spomenul, v tuneli vystupoval po prvýkrát a veľmi sa mu to pozdávala aj akustika tunela, keď zdôraznil: „Tunel je mojou premiérou. Akustika je tu asi najlepšia, lebo tunel sa správa ako trúbka. Divákom som ponúkol multidimenzionálny koncert.“ Peter Nagy si za tento koncert v tuneli nenárokoval ani honorár. Výťažok zo vstupného tak poputuje na zalesnenie okolitých lesov postihnutých ešte nedávno víchricou.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.