„Venti Diversi Ensemble & Orchestra je od samého začiatku u divákov ako i u odbornej kritiky oceňovaný pre svoj nezameniteľný hudobný temperament a strhujúci koncertný výkon.“ Tieto riadky v informačnom bulletine museli byť dostatočnou pozvánkou na otvárací koncert 12. ročníka hudobného festivalu ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA – medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, ktorý sa už tradične začína v monumentálnom Evanjelickom a.v. kostole v Štítniku. Lákadlu v podobe hudby svetovo známeho barokového skladateľa Antonia Vivaldiho v priestoroch jedného z najkrajších gotických kostolov na Slovensku je ťažké odolať, čoho dôkazom bola aj vysoká účasť na tomto zahajovacom koncerte. Samotnému koncertu predchádzal príchod historického expresu z Košíc a následná zážitková prehliadka Štítnika s dobovým rozptýlením na križovatke Gotickej a Železnej cesty, ktorá navodila atmosféru niekdajšej slávy, kultúry a umenia na Gemeri. Venti Diversi predstavuje 11-členné orchestrálne teleso, ktoré pozostáva prevažne z členov Českej filharmónie. Už tento fakt bol bol dôkazom toho, že v Štítniku budeme svedkami skutočne brilantného predstavenia. Veď symbióza starej hudby a kvalitných interpretov v prostredí gotického chrámu vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorá zanechá v každom návštevníkovi hlboké dojmy. Súbor sa v Štítniku predstavil svojím originálnym projektom „Veni, Vidi, VIVALDI“ koncipovanom ako pocta tomuto geniálnemu skladateľovi. Už od prvých tónov rozliehajúcich sa starobylým interérom chrámu muselo byť návštevníkom jasné, že to bude výnimočný zážitok. A veru že aj bol. Súbor v priebehu viac ako hodiny zahral sedem Vivaldiho koncertov, z ktorých najznámejším je určite Koncert g moll pre husle, sláčiky a basso continuo z cyklu Štyri ročné obdobia, známy aj ako „Leto“. Po tomto majstrovsky zvládnutom kúsku nasledovala adekvátna odozva publika v podobe neutíchajúceho potlesku, ktorý predčil azda len záverečný aplauz, po ktorom nasledoval ešte prídavok. Po koncerte zaznelo vysoké uznanie nad predvedenou hrou ako aj poďakovanie s diváckou návštevou z úst pani Mgr. Heleny Novotnej, riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave ako hlavného organizátora festivalu. Svedkami tak kvalitného zahájania sme boli aj vďaka vyhláseniu Košíc za európske hlavné mesto kultúry 2013 a programu Terra Incognita – krajina nespoznaná, v rámci ktorého patrí Ars Antiqua medzi jedno z jeho kľúčových podujatí. Preto zostáva veriť, že vysoko nastavená latka podujatia bude zachovaná aj naďalej a o rok sa milovníci klasickej hudby a histórie opäť stretnú v podmanivom Štítniku už na 13. ročníku festivalu ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA. Nech je tohtoročný štítnický koncert tou najlepšou pozvánkou.
Mgr. Marek Valko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.