historickej hudby európskych regiónov.
„Festival Ars Antiqua Europae in Via Gothica tohto roku podporuje Fond na podporu umenia. Dramaturgia festivalu sa orientuje okrem gotických chrámov opäť aj na priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde budú môcť diváci absolvovať prednášky a hudobné produkcie na tému gotické umenie. Tohto roku navštívime po prvýkrát aj priestory evanjelického kostolíka v Brdárke,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
„Festival začíname v netradičnom termíne, už vo štvrtok 22. septembra 2016 o 18.00 hodine sprievodným programom, ktorý organizujeme v rámci nášho nového projektu Osobnosti Gemera. „Rozpravy a melódie Gotickej cesty“ s historičkou Editou Kušnierovou v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera priblížia zaujímavosti, ale aj súčasnú problematiku Gotickej cesty. Zároveň sa môžeme tešiť na hudobné ukážky, ktoré budú prezentovať hudobníci Marieta Roxerová a Peter Henriczy na flaute a gitare,“ pokračuje Helena Novotná.
„Novinkou tohtoročného festivalu je zmena už tradične známeho dejiska otváracieho koncertu. Nebude to evanjelický kostol v Štítniku, ale Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. V tento prvý festivalový deň prostredníctvom barokových melódií oficiálne otvorí festival moderátorská dvojica Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský. Mladé dynamické teleso Sinfonietta Bratislava predstaví program „Slávni barokoví velikáni“, kde zaznejú diela známych autorov Antonia Vivaldiho, Johanna Pachelbela a Johanna Sebastiana Bacha. Orchester je známy farebným a dynamickým štýlovým prevedením skladieb a vysokou zanietenosťou pri interpretácií hudobných diel, čo predpovedá skutočne kvalitný hudobný zážitok,“ dopĺňa informácie Mária Hlaváčová, odborná pracovníčka Gemerského osvetového strediska.
V sobotu 24. septembra festival po prvýkrát navštívi obdivuhodné priestory Evanjelického kostola v Brdárke. V roku 2015 tu bol opravený a zreštaurovaný organ, ktorý je dielom majstra Wallachyho z roku 1762. Táto národná kultúrna pamiatka bola doladená a súčasne je pripravená na koncertovanie. O 14.00 hodine si tu prídu na svoje priaznivci organovej hudby a budú si môcť vypočuť „Skladby starých majstrov a evanjelické chorály z archívnych partitúr“ v podaní Daniela Gdovina, odborníka na organovú hudbu. Tento koncert doplní vokálna skupina G4 z Rožňavy.
V nedeľu 25. septembra sa presunie program opäť do domácich priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera. V spoločenskej sále dvojica gitaristov Timotej Závacký a Miguel Antonio Garcia Rangel zaujme divákov festivalu svojou veľkolepou hrou na gitaru dielami z obdobia renesancie. „Miguel Antonio Garcia Rangel pochádza z Mexika a hru na gitaru vyštudoval u svetovo uznávaných autorít, súčasne sa venuje výskumu rozšírených techník hry na gitare. Timotej Závacký je rodák zo Spišskej Novej Vsi a vo svojom mladom veku má za sebou už mnoho úspechov na Slovensku, ale i v zahraničí. Táto výnimočne nadaná dvojica umelcov spríjemní umelecký zážitok aj v Čečejovciach v Reformovanom kostole o 17.00 hodine,“ dodáva Mária Hlaváčová.
Po dvoch rokoch rekonštrukcie Expozície klávesových hudobných nástrojov v Letohrádku Dardanely v Markušovciach sa festivalový program opäť vráti do týchto prenádherne vynovených priestorov. O 18.00 hodine ukončí festivalový deň barokové duo Duet le anam zo Slovenska. Klaviristka Zuzana Králiková Pohůnková a violončelistka Karolína Zivalíková, pre ktoré je komorná hudba vášňou, si pre koncert v Markušovciach vybrali barokové variácie autorov Willema de Fescha, Georga Philippa Telemanna, Niso Ticciatiho.
„15. ročník Ars Antiqua Europae in Via Gothica v tomto roku slávnostne ukončíme v Evanjelickom kostole v Štítniku 26. septembra o 18.00 hodine so Symfonickým orchestrom Lyra z Maďarska pod vedením dirigenta Józsefa Balogha s programom „Na európskych cestách“. Priestory kostola zaplnia hudobníci, ktorí umenie nadovšetko milujú. V ich repertoári nájdeme zriedkavo hrané diela hudobnej literatúry, a my veríme, že kvalitný umelecký zážitok spojený s atmosférou kostola plného vzácnych historických artefaktov bude naozajstnou lahôdkou tak pre oči, ako aj dušu divákov,“ končí rozprávanie o tomto ojedinelom festivale starej hudby na Gotickej ceste riaditeľka GOS Helena Novotná.
Podujatie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Mária Hlaváčová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-