historickej hudby európskych regiónov.
„Festival Ars Antiqua Europae in Via Gothica tohto roku podporuje Fond na podporu umenia. Dramaturgia festivalu sa orientuje okrem gotických chrámov opäť aj na priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde budú môcť diváci absolvovať prednášky a hudobné produkcie na tému gotické umenie. Tohto roku navštívime po prvýkrát aj priestory evanjelického kostolíka v Brdárke,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
„Festival začíname v netradičnom termíne, už vo štvrtok 22. septembra 2016 o 18.00 hodine sprievodným programom, ktorý organizujeme v rámci nášho nového projektu Osobnosti Gemera. „Rozpravy a melódie Gotickej cesty“ s historičkou Editou Kušnierovou v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera priblížia zaujímavosti, ale aj súčasnú problematiku Gotickej cesty. Zároveň sa môžeme tešiť na hudobné ukážky, ktoré budú prezentovať hudobníci Marieta Roxerová a Peter Henriczy na flaute a gitare,“ pokračuje Helena Novotná.
„Novinkou tohtoročného festivalu je zmena už tradične známeho dejiska otváracieho koncertu. Nebude to evanjelický kostol v Štítniku, ale Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. V tento prvý festivalový deň prostredníctvom barokových melódií oficiálne otvorí festival moderátorská dvojica Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský. Mladé dynamické teleso Sinfonietta Bratislava predstaví program „Slávni barokoví velikáni“, kde zaznejú diela známych autorov Antonia Vivaldiho, Johanna Pachelbela a Johanna Sebastiana Bacha. Orchester je známy farebným a dynamickým štýlovým prevedením skladieb a vysokou zanietenosťou pri interpretácií hudobných diel, čo predpovedá skutočne kvalitný hudobný zážitok,“ dopĺňa informácie Mária Hlaváčová, odborná pracovníčka Gemerského osvetového strediska.
V sobotu 24. septembra festival po prvýkrát navštívi obdivuhodné priestory Evanjelického kostola v Brdárke. V roku 2015 tu bol opravený a zreštaurovaný organ, ktorý je dielom majstra Wallachyho z roku 1762. Táto národná kultúrna pamiatka bola doladená a súčasne je pripravená na koncertovanie. O 14.00 hodine si tu prídu na svoje priaznivci organovej hudby a budú si môcť vypočuť „Skladby starých majstrov a evanjelické chorály z archívnych partitúr“ v podaní Daniela Gdovina, odborníka na organovú hudbu. Tento koncert doplní vokálna skupina G4 z Rožňavy.
V nedeľu 25. septembra sa presunie program opäť do domácich priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera. V spoločenskej sále dvojica gitaristov Timotej Závacký a Miguel Antonio Garcia Rangel zaujme divákov festivalu svojou veľkolepou hrou na gitaru dielami z obdobia renesancie. „Miguel Antonio Garcia Rangel pochádza z Mexika a hru na gitaru vyštudoval u svetovo uznávaných autorít, súčasne sa venuje výskumu rozšírených techník hry na gitare. Timotej Závacký je rodák zo Spišskej Novej Vsi a vo svojom mladom veku má za sebou už mnoho úspechov na Slovensku, ale i v zahraničí. Táto výnimočne nadaná dvojica umelcov spríjemní umelecký zážitok aj v Čečejovciach v Reformovanom kostole o 17.00 hodine,“ dodáva Mária Hlaváčová.
Po dvoch rokoch rekonštrukcie Expozície klávesových hudobných nástrojov v Letohrádku Dardanely v Markušovciach sa festivalový program opäť vráti do týchto prenádherne vynovených priestorov. O 18.00 hodine ukončí festivalový deň barokové duo Duet le anam zo Slovenska. Klaviristka Zuzana Králiková Pohůnková a violončelistka Karolína Zivalíková, pre ktoré je komorná hudba vášňou, si pre koncert v Markušovciach vybrali barokové variácie autorov Willema de Fescha, Georga Philippa Telemanna, Niso Ticciatiho.
„15. ročník Ars Antiqua Europae in Via Gothica v tomto roku slávnostne ukončíme v Evanjelickom kostole v Štítniku 26. septembra o 18.00 hodine so Symfonickým orchestrom Lyra z Maďarska pod vedením dirigenta Józsefa Balogha s programom „Na európskych cestách“. Priestory kostola zaplnia hudobníci, ktorí umenie nadovšetko milujú. V ich repertoári nájdeme zriedkavo hrané diela hudobnej literatúry, a my veríme, že kvalitný umelecký zážitok spojený s atmosférou kostola plného vzácnych historických artefaktov bude naozajstnou lahôdkou tak pre oči, ako aj dušu divákov,“ končí rozprávanie o tomto ojedinelom festivale starej hudby na Gotickej ceste riaditeľka GOS Helena Novotná.
Podujatie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Mária Hlaváčová

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-