kde slávnostný príhovor mala Mgr. Monika Koncošová, predsedkyňa MO Matice slovenskej. V sprievodnom kultúrnom programe účinkovali popri miestnom Mužskom spevokole Dr. Samuela Daxnera a Speváckom zbore slovenských učiteľov všetky prítomné spevácke zbory, ktoré sa zúčastnili prehliadky Daxnerov Tisovec 2016.
Neodmysliteľnou súčasťou podujatia bola aj predajná výstava ručných prác ľudových remeselníkov pod názvom Vianočná nálada vo vestibule kultúrneho domu. Návštevníci mali možnosť nielen obdivovať, ale aj zakúpiť si rôzne vianočné predmety.
Prehliadku speváckych zborov v spoločenskej sále otvoril svojím programom domáci Mužský spevokol, ktorý nesie meno zakladateľa a prvého dirigenta, Dr. Samuela Daxnera. V tomto roku plynie už 139. rok od založenia tohto speváckeho telesa, ktorého v súčasnosti – ako desiata v poradí – diriguje Mgr. Gabriela Rufusová.
Ako ďalší vystupoval mládežnícky vokálny súbor Mystic choir, ktorý pôsobí pri ZUŠ v Rimavskej Sobote a prezentuje hudobný štýl, ktorý spája populárnu hudbu s klasickou. Hudobný prejav skupiny je charakteristický viachlasným spevom v štýle a capella. Mystic choir okrem regionálnych vystúpení čaká koncom februára 2017 koncertovanie v Londýne.
Prehliadka pokračovala vystúpením Miešaného speváckeho zboru Bona fide z Rimavskej Soboty, ktorý v tomto roku oslávil 45. výročie založenia. Repertoár speváckeho telesa je rôznorodý, od úprav ľudových piesní, árií po muzikál i klasické diela. Bona fide dvakrát úspešne reprezentoval zborové umenie Slovenska v Paríži a z týchto umeleckých zájazdov naspieval svoje tretie CD s názvom Spomienky na Paríž. V súčasnosti zbor vedie PaedDr. Jana Dobrocká.
Ďalším účinkujúcim večera bol Spevácky zbor Quirin z Revúcej pod vedením Jaroslava Petra. Bol založený v roku 2005 pri ZUŠ v Revúcej a združuje všetkých záujemcov o zborový spev v meste Revúca a v okolí. Spevokol sa zúčastňuje domácich i zahraničných festivalov, rôznych súťaží, kde dosahuje pozoruhodné výsledky.
Hovorí sa, že všetko je dobré, keď je koniec dobrý. O tejto zlatej pravde svedčil nádherne zostavený program vzácneho hosťa podujatia, Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorý je najznámejším amatérskym mužským speváckym zborom na Slovensku. Celé desaťročia patrí vo svojej kategórii k domácej a európskej špičke. Zbor vznikol v roku 1921, teda nie je tažké vypočítať, že v tomto roku oslavuje krásne 95. výročie svojho založenia. V poslednom desaťročí sa zbor koncertne predstavil v Japonsku, Českej republike, Ukrajine, Maďarsku, Španielsku, Poľsku, Srbsku, Taliansku, vo Švajčiarsku, v Rakúsku a vo Francúzsku. Koncerty a účasť na festivaloch sú prezentáciou vysokej umeleckej úrovne zboru, ktorý je držiteľom viacerých významných štátnych a rezortných vyznamenaní. Spevácky zbor slovenských učiteľov v súčasnosti diriguje doc. Mgr. art. Štefan Sedlický, ArtD.
V závere prehliadky speváckych zborov Daxnerov Tisovec v podaní všetkých prítomných spevokolov zaznela spoločná skladba Misericordias domini, ktorej aktuálnosťou bolo, že rok 2016 bol v cirkvi vyhlásený za Rok milosrdenstva.
No a úplne na záver, akoby bodku za vydareným podujatím a príjemným večerom dodali tóny najznámejšej vianočnej skladby Tichá noc, svätá noc, ktorú pri plamienkoch zapálených sviečok v dojatí zaspievali všetci prítomní.
Poďakovanie všetkým účastníkom vyjadrili odovzdaním ďakovných listov primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka Gemersko-malohontského strediska v Rimavskej Sobote Mgr. Darina Kišáková.
36. ročník regionálnej prehliadky speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec 2016 sa skončil spoločnou večerou v dobrej nálade, v porozumení a v krásnej predvianočnej atmosfére.
Podujatie z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia.
Elvira Povinszká, koordinátorka projektu
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-