Vyvrcholením festivalu bude uvedenie divadelnej inscenácie podľa pôvodnej hry, ktorej text i jazyk je prepísaný a aktualizovaný pre súčasného diváka, ako aj krst knihy o histórii slovenského ochotníckeho divadla v meste Rimavská Sobota a v regióne. Inscenáciu naštudovali miestni ochotníci z divadelných súborov Divosud a Havran, pod vedením Mgr. Mariana Lacka a PhDr. Ľubomíra Šárika, divadelného teoretika a dramaturga.
Prínosom projektu je osveta verejnosti o dianí v oblasti ochotníckeho divadla v Rimavskej Sobote v minulosti i dnes. Projekt organizačne zastrešuje Mestské kultúrne stredisko, kde aktívne pôsobia dva divadelné súbory DS Divosud a BS Badido pod vedením dramaturga Ľubomíra Šárika. Hlavným spoluorganizátorom je Základná umelecká škola, ktorá zastrešuje štyri detské ochotnícke súbory Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky, mládežnícke divadlo Alterna a divadlo dospelých Havran, ktoré vedie Marian Lacko.
Projekt „100 rokov slovenského divadla v Rimavskej Sobote” z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Podrobný program festivalu
9. 6. o 19.00 hod. / DS Divosud: MATKA / Nádvorie Knižnice M. Hrebendu
16. 6. o 10.00 hod. / BS Badido: BONI A ČIERNY SNEHULIAK / Nádvorie Knižnice
21. 6. o 16.00 hod. / DDS Výprask: AKO SPALI PRINCEZNÉ NA HRÁŠKU / Divadlo Havran
23. 6. o 16.00 hod. / DDS ZUAŠKO: ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ / Divadlo Havran
24. 6. o 15.30 hod. / DDS Dve facky: PRINCEZNÉ V KRAJINE ZÁZRAKOV / Divadlo Havran
25. 6. o 16.00 hod. / DDS Facka: O POSLUŠNOM CHLAPCOVI / Divadlo Havran
1. 7. od 18.00 hod. / DDS Kopačky: PO SCHODOCH / Divadlo Havran
1. 7. od 22.45 hod. / Divadlo Havran: ŠPANIELSKA NOC / Divadlo Havran
15. 7. o 19.00 hod. / Divadlo Alterna: ŠIALENÁ ANGELIKA / Nádvorie Knižnice
28. 7. o 19.00 hod. / DS Divosud: VARIÁCIE NA GOGOĽOVU ŽENBU / Nádvorie Knižnice
13. 8. o 19.00 hod. / NEŽNÉ PRÍBUZENSTVO / predpremiéra / Nádvorie Knižnice
21. 8. o 19.00 hod. / Divadlo Havran: ŽOBRÁCI / Divadlo Havran
10. 9. o 18.00 hod. / NEŽNÉ PRÍBUZENSTVO / premiéra + krst knihy / Divadelná sála DK
(Zdroj: Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota)
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.