popravde, niekedy mám pocit, že už ani pokojne nespíme, ja teda iste nie....stále sa mi hlavou preháňajú myšlienky okolo divadla, čo nám ešte treba vybaviť, zabezpečiť, ako zlepšiť to či ono, aby všetko dopadlo podľa našich predstáv, aby sa to ľuďom páčilo, aby odchádzali s nadšením a radosťou z toho, že sa na dedine niečo pohlo, že záujem o kultúru nevyhynul a hlavne – že dedina opäť žije.
Posledné úpravy scény, vychytávanie drobných nezrovnalostí, detailov a zlepšovanie už aj tak vylepšeného....chceme, aby to bolo čo najlepšie, aj detail spraví veľa. Nespočetne veľakrát si prechádzame rovnaký výstup, potom ďalší a ďalší a znova a zas a zas, stále dookola.....špekuluje, improvizujeme, vymýšľame – jednoducho hráme.
Mali sme vzácnu návštevu. Bola sa na nás pozrieť mladá začínajúca režisérka Danka s množstvom nápadov. Poradila, čo vylepšiť, kde ubrať, kde pridať, ako správne využiť rekvizity....myslím, že bola pre nás prínosom, bol to iný pohľad zvonku na naše „dielo“, pretože my sami už mnohé chyby ani nevidíme, máme to proste tak naučené, lenže takto sme mali možnosť si uvedomiť, že je ešte možnosť nápravy a skvalitnenia.
Máme posledné zbytky času... muzika vybavená, tanečníci zabezpečení, stoličky rozostavené....tak sa na vás tešíme 15.9.2010 o 19:00 hod. v kultúrnom dome v Revúčke, všetci ste srdečne vítaní. Príďte nás podporiť, zasmiať sa a zabaviť na výsledku našej práce.
Repríza sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude konať 17.9.2010 o rovnakom čase a na rovnakom mieste...nebránime sa ani ďalším reprízam, aj iných obciach, ale všetko závisí od záujmu ľudí a výsledku premiéry – ochota hrať je veľká a nebránime sa jej, práve naopak. Budeme radi, ak čas, ktorý sme tomu všetci venovali, nevyjde navnivoč a Ženský zákon po kočorhénsky uvidí čo najviac párov očí na Gemeri.
OSOBY A OBSADENIE:
Anička Javorová - Nika Kederová
Miško Malecký - Ján Johan
Mara Malecká - Dominika Pelleová
Jano Malecký - Pavel Šepík
Zuza Javorová - Anna Bombová
Števko - Milan Kubej
Dora Kalinová - Martina Rusnáková
Hudba – ľudová muzika
Regrút – Oliver Pelle
Výtvarná spolupráca – Zuzana Almášiová
Oponär:
Marek Derdák
... a tanečníci z Revúšky.
Druhé predstavenie bude dňa 19.9.2010 - v nedeľu - o 13.30 hod.
Vstupné:
dospelí - 1 €
deti - 0,50 €
Rezervácia lístkov:
0904/183 355, 0918/130 577, 0918/130 577,
Martina RUSNÁKOVÁ
PLAGÁT NA DIVADELNÉ PREDSTAVENIE ŽENSKÝ ZÁKON
{gallery}kultura/divadlo/zz/1{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 13 september 2010 11:11
Revúčka a jej okolie je pripravené na premiéru divadelného predstavenia Ženský zákon po „kočorhénsky“ Doporučený
Napísal(a) Martina Rusnáková
Finišujeme... už sa len párkrát vyspíme a je to tu. Premiéra. Tak dlho očakávané predstavenie divadelnej hry Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského, lenže v podaní ochotníckeho súboru Kočorhen a teda po kočorhénsky. Celý vtip tohto predstavenia sa ukrýva v tom, že nie je „po slovensky“, ale po „kočorhénsky“, teda v nárečí blízkom Revúčke, miestnej časti Revúcej. Je zaujímavé, že v Revúcej sa rozpráva úplne normálne, bez nárečia a stačí prebehnúť pár kilometrov na sever a bum – taký Žilinčan by miestnym iste len veľmi ťažko rozumel, ale zato je to reč ľahko naučiteľná a veľmi milá.
Takže premiéra....ako vravím v úvode, už sa len párkrát vyspíme a je tu...
Zverejnené v
Divadlo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.