Súčasťou DDR je aj detská výtvarná súťaž DIVADLO OČAMI DETÍ, ktorej sa zúčastnili materské, základné a umelecké školy. Ocenenie najlepších výtvarných prác sa začalo o 13:00 hod. O 15:00 nasledovali hodnotiace semináre a vyhlásenie výsledkov. O celkovom poradí rozhodla trojčlenná porota v zložení - Ľubomír ŠÁRIK (predseda poroty), Marián LACKO a Tatiana KRŠKOVÁ.
VÝSLEDKY DETSKEJ DIVADELNEJ REVÚCEJ
S postupom na krajské kolo:
1. DDS Facka pri ZUŠ v Rimavskej Sobote – „Popoluška“ (réžia: Adriana Kéryová)
2. DDS Zauško pri ZUŠ v Rimavskej Sobote – „Snehová kráľovná“ (réžia: Adriana Kéryová)
3. Divadlo pod komínom pri ZUŠ v Revúcej – „Lomidrevo – hra o slovenských obroch“ (réžia: Lenka Senková)
S postupom na Sládovičovu Radvaň – súťaž detských recitačných kolektívov:
1. Portál pri ZŠ J. A. Komenského v Revúcej – „Smolíček pacholíček“ (réžia: Viera Suchá)
VÝSLEDKY DIVADLA OČAMI DETÍ
V materských a základných školách bolo poradie nasledovné:
1. kategória
1. Lara Hrbálová – „Žirafie príbehy – ako kamaráti zachránili levíka“ (Katolícka MŠ Revúca)
2. Kolektívna práca – „Statočný rytier“ (MŠ Tisovec)
3. Beata Takácsová – „Rozprávky na zámku“ (MŠ Rimavská Sobota)
2. kategória
1. Martin Ševčík, Kristína Spišáková – „Pinokio“ (ZŠ I. B. Zocha Revúca)
2. Viktória Sendreyová, Elena Karászová – „Pipi na návšteve“ (ZŠ Sirk)
3. Tatiana Červeňáková – „Maska“ (ZŠ Lubeník)
3. kategória
1. Beáta Ružičková – „Pani Vodníková“ (ZŠ Š. M. Daxnerova Rimavská Sobota)
2. Diana Laciaková – „Vodník z opery Rusalka“ (ZŠ Sirk)
3. Ladislav Říha – „Panda“ (ZŠ Š. M. Daxnera Rimavská Sobota)
Základné umelecké školy sa umiestnili takto:
1. kategória
1. Jozef Medveď – „Sova“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
2. Martin Kolesár – „Rozprávka“ (SZUŠ Revúca)
3. Jozef Haničík – „Masky“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
Čestné uznanie
Matúš Poprocký – „Tvoj pohľad na fascinuje“ (SZUŠ Revúca)
Zuzana Jarenčuk – „Vajce“ (ZUŠ Revúca)
2. kategória
1. Emse Molnár – „Divadelný plagát“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
2. Natália Mlíková – „Maska“ (SZUŠ Revúca)
3. Natália Hižnayová – „Miž-maž“ (ZUŠ Revúca)
Čestné uznanie
Lívia Chlebničová – „Bábka“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
Aneta Čelinská – „Blízko slobody“ (SZUŠ Revúca)
3. kategória
1. Marta Kochjarová – „Smútok“ (SZUŠ Revúca)
Všetkým srdečne blahoželáme!
Mgr. Martina Urbanová
Fotografie: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.