ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Spoluorganizátormi sú Mestské kultúrne stredisko – odd. kultúry a športu v Tisovci, Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola z Rimavskej Soboty. FEDIM TISOVEC 2016 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súťaž je trojstupňová - v hlavnom súťažnom programe vystúpili súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne prezentovali svoju tvorbu na regionálnych a krajských kolách súťaže a do programu FEDIM TISOVEC 2016 ich na základe posúdenia umeleckej kvality vybrala programová rada zložená z profesionálnych odborníkov. Diváci mali možnosť vidieť inscenácie provokatívne i úsmevné, druhovo pestré.
Predstavili sa:
Divadlo f*ACTOR z Liptovského Petra s autorskou inscenáciou Obec roka. Divadelné súbory TOTE TAM z Kežmarku a TRMA VRMA z Popradu sa predstavili so spoločným projektom Slováci sme od rodu! Divadlo Z.N.A.K. pri PSLG Revúca sa popasovalo s klasickým textom A. P. Čechova – Medveď. Štúdio mladých DIVADLA NA HAMBÁLKU z Malaciek pod vedením mladej režisérky a autorky Beiny Reifovej naštudovalo hru N.U.D.A. Divadelný súbor PLIAGA uviedol autorskú inscenáciu Zahrajte mi tichučko. Autorské predstavenie Tvár uviedol súbor LANO z Bratislavy. DEMO scéna z Trnavy predstavila autorskú hru Hardro(c)k Štúra. DRAMATETRRA z Trebišova uviedla hru Neila Gaimana Koralína. Divadlo PRECEDENS z Prievidze prišlo s divadelnou hrou, jednoaktovkou Úkryt, postavenou na monológoch postáv s prvkami existencionalistickej drámy. Tereza Stachová a súbor Uložiť ako z Bratislavy uviedli inscenáciu Pojednávanie vo veci Genesis. Divadelný súbor SLÚCHADLO pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre pod vedením Šimona Spišáka spracoval divadelnú hru Wiliama Shakespeara – Hamlet, ktorú uviedli pod názvom Celý Hamlet.
Súťažné inscenácie hodnotila odborná porota v zložení: Silvester Lavrík, Elena Knopová, Martina Mašlárová, Matej Moško, Lukáš Brutovský. Festivalový denník pripravovali: Samo Trnka, Sandra Polovková a Miroslav Dacho.
Súčasťou prehliadky bola aj autorská výstava Marty Kanalovej, ktorá predstavila svoje benátske masky. Ako hosť vystúpil víťaz Zochovej divadelnej Revúcej Divadelný súbor DAXNER z Tisovca s inscenáciou Túžby, sny a výčitky.
Ocenenia:
1. miesto: Súbor Uložiť ako z Bratislavy, inscenácia Pojednávanie vo veci Genesis
2. miesto: neudelené
3. miesto: DS Tote Tam z Kežmarku v spojení s DS Trma Vrma z Popradu, inscenácia Slováci sme od rodu! a Slúchadlo pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre, inscenácia Celý Hamlet
Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka GMOS
Záverečné hodnotenie FEDIM 2016 TISOVEC
Šéfredaktor festivalového denníka Samo Trnka položil v druhom čísle porotcom otázku, aké divadlo by malo vyhrať budúcoročný FEDIM. Nás však ešte ráno viac zaujímala odpoveď na otázku, ktorú sme si položili sami, na našej porotcovskej poradnej schôdzke – aké divadlo by malo vyhrať tento rok?
Štatisticky bola šanca viac než štyri ku jednej, že víťazná inscenácia bude autorská, vytvorená kolektívom súboru či vychádzajúca z predlohy, ktorá vznikla priamo preň. Je to pozoruhodný trend, ktorý čiastočne priniesol už aj minulý ročník festivalu, avšak tento rok sa autorské inscenácie premnožili ako medvede v Tatrách. S tými by ale, na rozdiel od predstavení tohtoročnej prehliadky mladých, asi nebolo také príjemné a vzrušujúce dostať sa do priamej konfrontácie. Ojedinelým exemplárom v tomto kontexte bol ten Medveď, ktorý sa zatúlal do Rimavskej Soboty a z nej až do Tisovca. Jediný skutočný dramatický text, ktorého inscenácia sa v programe objavila, urobil jeho tvorcom skôr medvediu službu, členovia súboru Z.N.A.K. si však určite poznačili pripomienky poroty a možno sa toho svojho, respektíve Čechovovho Medveďa pokúsia skrotiť.
Okrem krízy lesnej zveri sa v uplynulom roku udialo viacero krízových udalostí, ktoré poznačili nielen spoločenskú situáciu v krajine, ale aj obsah inscenácií v programe FEDIM-u. Vyčíňanie istého vyblednutého župana, kríza národnej identity, migračná politika krajiny a celkovo pocit, že niečo zhnité je v štáte slovenskom, zarezonovali až v troch inscenáciách – Slováci sme od rodu DS Tote tam a Trma vrma, Pojednávanie vo veci Genesis súboru Uložiť ako a Celý Hamlet súboru Slúchadlo. Domnievam sa, že tento počet je rovnako ako zmnožený počet Hamletov, respektíve Hamletiek v nitrianskej inscenácii, pre dnešnú dobu v niečom symptomatický. Považujem tiež za veľmi dobré a potrebné, že mladí divadelníci sa, na rozdiel od mnohých ich rovesníkov, neboja kriticky uvažovať o realite, ktorá ich obklopuje.
Pokiaľ ide o politické udalosti a otázky "národnie", minulý rok by bol ťažkou skúškou aj pre jubilujúceho Ľudovíta Štúra. Nášmu Ľudovi by asi srdce neplesalo a možno by pocítil potrebu založiť vlastnú politickú stranu, alebo hardrockovú kapelu, ako ten, ktorého oživili divadelníci z trnavskej DEMOscény. S ružovými okuliarmi svet nepozorujú ani autori inscenácií Obec roka (divadlo f.ACTOR) a N.U.D.A. (Štúdio mladých divadla na Hambálku), nevideli to však až tak celkom čierne ako divadelníci z divadla Lano. Veď aj smiech môže byť katarzný a keď nie to, tak aspoň uvoľňujúci a zdravý pre telo i pre ducha.
Podobný efekt môže mať aj návrat do detstva, do príjemne nostalgických spomienok či do fantázie rozprávkových svetov – ani inscenácie Zahrajte mi tichučko divadla Pliaga a jediná dramatizácia v programe, Koralína divadla Dramaterra, však neukazovali iba príjemné a pekné fazóny predvádzanej reality.
Z celkového pohľadu možno povedať, že vzhľadom na spomínanú štatistiku sa problémy inscenácií tohto ročníka FEDIM-u najviac týkali dramaturgických a interpretačných nástrah, ktorým sa divadlo vznikajúce takpovediac zvnútra konkrétneho súboru, neraz nevyhne. Autorský text, spravidla vytvorený na mieru jeho stelesniteľom, býva často predpokladom veľmi autentického divadelného zážitku, zároveň si však vyžaduje zručného konštruktéra dramatickej látky, situácií, postáv, divadelného materiálu. Neraz môže súborom, ponoreným do vlastného tvorivého procesu, pomôcť pohľad zvonka, niekedy ho azda môže priniesť práve takáto prehliadka.
Na záver mi ostáva už len s potechou konštatovať, že divadelným súborom, ktoré sa FEDIMU 2016 zúčastnili, nemôžem klásť na srdce ponaučenie, ktoré zaznelo v jednom z predstavení – menej troviť, viac tvoriť. O tom, koľko toho mladí divadelníci strovia, sme sa presvedčili po oba večery, keď z bufetu rad radom mizli naše obľúbené tisovské omastené chlebíky. Ale koľko toho vytvoria! Pokúsiac sa s týmto vedomím o odpoveď na šéfredaktorovu otázku – nemôžeme vedieť, aké divadlo budúci rok vyhrá, môžeme však dúfať, že ho aspoň toľko, koľko tento rok, vznikne. Uvidíme (sa) v Tisovci na FEDIME 2017!
Martina Mašlárová,
predsedníčka poroty
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.