Dcéra mi kúpila lístok „choď mamka, tí čo to videli vraveli, že je to dobré.“ Nemám možnosť si len tak odskočiť do dobrého divadla, tak prečo nie?
V kultúrnom dome bolo doslova, ako bratia Česi vravia „narváno„ a čo ma aj prekvapilo veľkým počtom mládeže. Prilákalo ich pravdepodobne obsadenie jednej z roli. Zhostil sa jej herec Dano Heriban, známy zo seriálu Horná Dolná, vysielaný v televízií Markíza. Posadili nás do novučičkých sedadiel, pre nás pomenších trochu vysoké operadlá, vypomohli nám podsedáky. Potom trochu príhovorov a privítanie hostí a tak to začalo.Ten, kto pripravoval kulisy pre tento dej bol kreatívny človek. Staré skrine našich babiek, znázorňovali pomníky na cintoríne, dokonca tam nechýbali dve porcelánové holubičky, jedna akože živá, druhá mŕtva.Rozsvietené sviece osvetľovali javisko. Tam sa začal odvíjať fiktívny príbeh miešajúci sa s realitou.
Na cintorín prichádza primátorka mesta (Alena Pajtinková) - ten kto rozhoduje o budúcnosti mesta a podnikateľ Mazaník (František Vyrostko) on má plány a peniaze. Cieľom je zrušiť národný cintorín a na jeho mieste postaviť cesty, budovy, inštitúcie. Starostka nechce povoliť až do chvíle, keď zistí, že sú vlastne krajania, tak si idú vypiť do neďalekej krčmičky.
Do toho, akoby z hrobu vychádzajú tí, ktorí sú tam pochovaní a začnú sa rozčuľovať nad týmto počinom: Janko Kráľ – básnik a revolucionár (Dano Heriban), Miro Schmidt – hasič (Marek Geišberg), Anička Jurkovičová - prvá slovenská herečka, priateľka J. Francisciho a manželka J. Miroslava Hurbana (Barbara Palčíková), Elena Maróthy Šoltésová spisovateľka /Zuzana Rohoňová/ , Karol Kuzmány básnik a prozaik autor hymnickej piesne: Kto za pravdu horí. (Karol Čičmanec), Pes Bača - bastard, ktorého autom zrazil vlastný gazda a pochovali ho za plotom cintorína (Dominik Zaprihač).
V prvej časti úsmevnou formou si navzájom vyčítajú svoje neduhy. Kráľovi jeho alkoholizmus, Jurkovičovej jej vzťah s J. Franciscim, Schmidtovi jeho priveľkú horlivosť pri hasení požiarov. Psovi Bačovi jeho behanie za sukami. Tie prekáračky rozosmievali celú sálu. Exceloval najmä Dano Heriban.
V druhej časti sa starostka spolu s Mazaníkom vracia podnapitá z krčmy a spadne do jedného z hrobov, stáva sa účastníčkou tejto výmeny názorov. Tak musia zobudiť Janka Francisciho - spisovateľ, zberateľ rozprávok, revolucionár (Ján Barto a.h.) Janko Kráľ mu približoval dejiny nášho štátu za 112 rokov. Herecký predstaviteľ sa nepodobal na fešáka známeho z fotiek. To dávalo priestor na posmešky, narážky z ktorých pukala bránica divákov. Celé dva diely sa veľa spievalo pod vedením hudobníka a dramaturga Roberta Mankoveckého.
Čo som si odniesla z tohto predstavenia? Okrem dobrej nálady i puknutého gombíka na nohaviciach? Aj toto je jeden zo spôsobov ako si pripomenúť dejiny Slovenského národa.
Napísala K.O.M.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-