piatok, 13 november 2026 09:31
Židia v Jesenskom v Gemeri-Malohonte Doporučený
Napísal(a) Mgr. Szilvia Tóth
Oľga Bodorová: Židia v Jesenskom. Vydavateľstvo Marenčin PT, Bratislava 2026. Počet strán: 320.
Autorka Oľga Bodorová, rodáčka z Jesenského (predtým Feled, Feledince), na základe vlastného výskumu, spomienok pamätníkov, bádania v archíve Jad vašem v Jeruzaleme a v archíve Spielbergovho inštitútu v Los Angeles v USA, štúdia matrík a archívnych dokumentov, ako aj kontaktov v Izraeli, USA a Kanade, približuje dnes už zabudnutú židovskú komunitu v tejto obci.
Obec Jesenské bola v prvej polovici 20. storočia okresným mestom Gemersko-malohontskej župy. V rokoch 1938 až 1945 bola pripojená k Maďarskému kráľovstvu. Pre židovskú komunitu na pripojenom juhu Slovenska platili protižidovské zákony Maďarského kráľovstva.
Židia v Jesenskom počas storočného pôsobenia prispeli k spoločenskému, hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju obce a regiónu, zapájali sa do kultúrneho a športového života. V roku 1944 tu žilo 73 Židov. Všetci boli deportovaní do geta v Rimavskej Seči a neskôr, z 3. (sobota) na 4. júna 1944, do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Neprežilo 44 Židov, ktorí boli zavraždení v plynových komorách a následne spopolnení v kremačných peciach. Po vojne sa vrátilo 34 z nich a väčšina sa neskôr vysťahovala do Izraela, USA, Kanady, Čiech, Maďarska, Francúzska, Austrálie, Kolumbie a Čile.
Žili tu napríklad sesternica herca Tonyho Curtisa aj otec Evy Mosnákovej. Posledná povojnová Židovka zomrela v roku 1998 v Košiciach. Dnes už v obci nežije ani jeden obyvateľ židovského pôvodu. Jedinou žijúcou rodáčkou je Eva Pokorná, rodená Singer, ktorá sa narodila v Jesenskom v roku 1929. Vo veku 97 rokov žije v Prahe v Domove sociální péče Hagibor.
Cennou pamiatkou je dodnes v strede obce stojaca budova synagógy zo začiatku 20. storočia, ako aj novší cintorín, na ktorom bola ako prvá pochovaná 51-ročná Terézia Kohnová, rodená Blumenthalová (1846 – 1897).
Autorka knihu venuje 97-ročnej Eve Pokornej, rodenej Singer, dcére lekára, ako aj všetkým 44 obetiam holokaustu.
Mgr. Szilvia Tóth
Zverejnené v
Nové knihy
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a