muránskej histórie nás neúnavne a za pomoci videoprojekcie oboznamoval s množstvom historických údajov. Pre krátkosť času a rozsiahlu tému, ktorá by si žiadala samostatný seminár, sa toto stretnutie po poldruha hodine skončilo podpisovaním jeho kníh. Je teraz len na nás čitateľoch, aby sme si tieto vzácne knihy pána Hlodáka prečítali a zamysleli sa nad dejinami muránskeho regiónu. Nad dejinami, ktoré fascinujú aj súčasníkov a ukazujú, že tento kraj mal v histórii Slovenska významné postavenie.
O histórii Muráňa som od autora Pavla Hlodáka prečítal všetky knihy a samozrejme aj poslednú Dobytie Muráňa,
ešte pred týmto stretnutím. Ako predchádzajúce, aj nová kniha ma preniesla do dávnej doby, dozvedel som sa nové skutočnosti, zložitosť žitia v dávnych časoch, úroveň myslenia ľudí a ich majstrovstvo, ktoré sa zachovalo až do dnešných čias. Zároveň je v knihe zachytená jedna z najkrajších častí prírody na Slovensku – Muránska planina, v ktorej sa hrad Muráň nachádza. Muránska planina – jej príroda a bohatá história ma zaujímali od mladosti. No len vtedy, keď človek vkročí na Muránsky hrad obklopený horami a nádhernými výhľadmi, zacíti úctu k prírode a zároveň si uvedomí silu ľudskej mysle a vynaliezavosti. Hrad aj celá príroda pôsobí nedobytne, človek si uvedomuje svoju malosť voči prírode, no pohľad na zvyšky hradieb ho presvedčia o sile človeka.
Aj preto je dôležité aby sme vedeli o svojej minulosti čo najviac, aby sme poznali ľudí, ktorí ju tvorili. Veľmi si vážim ľudí, ktorí túto minulosť otvárajú a snažia sa, aby sa o nej dozvedeli aj ostatní. Možno po prečítaní knihy Dobytie Muráňa sa niektorí čitatelia vyberú obdivovať prírodu a zároveň sa v mysli zahĺbia do dávnej histórie. Kniha im v tom určite napomôže.
Tento článok som napísal, aby som vyjadril obdiv nesmiernej tvorivosti, húževnatosti, osobnej obetavosti a finančnej angažovanosti Ing. Pavla Hlodáka a aby som objasnil zložitosť doby dávno minulej, no z ktorej sa môžeme poučiť aj dnes. Veď stále platí, kto si neváži minulosť, nezaslúži si budúcnosť. Autorovi želám mnoho zdravia a tvorivých síl, aby nám aj v budúcnosti jeho nové knihy priniesli toľko poučenia a hrdosti ako tie, ktoré už pre nás napísal.
Peter Matiaš
{gallery}kultura/kniha/hodak/1{/gallery}
Poznámka redakcie
Pavol Hlodák je rodákom z Muráňa, no v súčasnosti žije so svojou rodinou v Kalinove. Svoju rodnú dedinu má však stále v srdci a spomína ju aj vo všetkých svojich knihách, ktoré doteraz napísal. Za svoju publikačnú činnosť a za výnimočný prínos v oblasti regionálnej literatúry a publicistiky dostal v roku 2010 cenu Kvet kultúry a umenia, ktorú udeľuje Banskobystrický samosprávny kraj. Cenu starostu obce Muráň získal za spracovanie a vydanie knižnej publikácie Muránska kamenina (2001). Pracuje v Lučenci vo firme na výrobu keramických obkladov a dlažieb Novoker. Z tohto prostredia vzišli aj jeho knižné publikácie Hliny a glazúry v keramickej praxi (1993), Praktická technológia keramiky(1998) a Muránska kamenina - manufaktúra na výrobu keramiky. Dejinám Muráňa, histórii Muránskeho hradu a osudom jeho vlastníkov sú venované publikácie: Panstvo Muráň – hospodárske dejiny (2006), Muránsky hrad a jeho páni (2007), Šľachtický rod Séčiovcov (2008), Šľachtické rody Koháry a Coburg (2009), Dobytie Muráňa (2011).
{jcomments on}
































V rámci Dní obce Muráň a pri príležitosti 740. výročia prvej písomnej zmienky o hrade a 690. výročia o obci sa dňa 17. septembra 2011 v informačnom stredisku Národného parku Muránska planina stretli priatelia a milovníci regionálnych dejín.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.