
V úvode knihy svoj zámer vysvetľujú takto: „Nechceme vynechať meno nikoho, ktokoľvek autorsky známy alebo neznámy z akýchkoľvek dôvodov a pohnútok zaznačil udalosti, pričinil sa o rozvoj, alebo tu žil a pracoval v uplynulom kontexte dlhej histórie mestečka... Ak našou premisou bolo doložiť v mestečku Ratkovej od najstarších čias tu žijúcich obyvateľov v konkrétnych menách, zachovávali sme obvyklú požiadavku chronológie, už či sme hovorili o tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj mestečka v akomkoľvek ohľade, v akejkoľvek účasti, funkcii, alebo sme sa opierali o remeselnícku príslušnosť a z toho vyplývajúci význam pre poznanie starej či staršej histórie.“
V knihe nájdeme najstaršie mená tu žijúcich obyvateľov, pochádzajúce zo zápisov daní od 15. storočia. Zoznam mien vychádza z popisu jednotlivých parciel pôdy, spadajúcich pod cirkevný desiatok a rodinných mien mešťanov obrábajúcich tieto parcely. S týmito zápismi mien sú pozoruhodné aj záznamy starých polí, chotárnych názvov v Ratkovej aj filiálnych obciach – Repištia, Ratkovská Suchá, Ploské. Väčšina názvov častí ratkovského chotára sa zachovala iba ústnym podaním, o to vzácnejšie sú tieto názvy zachované v písomnej forme. Dnes sú už mnohé z nich názvom i lokalitou úplne neznáme.
Samostatne sú zaznačené mená a pôsobenie najstarších rodín, s cieleným zameraním na tie, ktorých členovia sa v predchádzajúcich storočiach konkrétne zúčastňovali na dianí v mestečku ako funkcionári magistrátu či cirkvi. Samostatnú kapitolu tvoria mená farárov v najstaršej ratkovskej cirkevnej histórii i s krátkym popisom ich účinkovania. Zaznamenané sú osudy remesiel a remeselníkov po zrušení cechov a v rokoch nasledujúcich, včítanie mien remeselníkov, prežívajúcich až do 20. storočia. Mnohogeneračnú kontinuitu tu žijúcich mešťanov a starých rodín pripomínajú aj mnohé pomníky na ratkovskom cintoríne. Kniha ponecháva niektoré z nich v pamäti vo fotografickej dokumentácii.
Zachované najstaršie rukopisy sú unikátom a vypovedajú nielen o živote a o rozvoji mestečka, o tom, ako sa vyvíjalo písmo a menil sa jeho typ, ale aj o zaužívanom spôsobe vyjadrovania, štylistických postupoch i zmenách tém, ktoré boli v danej dobe na programe dňa. Ako ukážku o tomto vývoji je v chronologickej postupnosti zaznamenaných niekoľko rukopisov známych i anonymných autorov.
Zápisy o seniorálnych konventoch a vizitáciách začiatkom 19. storočia nám dávajú nazrieť do zákulisia diania v meste pri dôležitých či slávnostných cirkevných udalostiach, na ktorých sa spoločne zúčastňujú v zhode mešťania i cirkev.
Zaujímavé sú aj výpočtom všetkých osobností, ktoré sa ho zúčastnili a tiež bezprostrednou starostlivosťou mešťanov, aby takéto vážne cirkevné podujatie bolo i po spoločenskej stránke dôsledne zabezpečené. Zaznamenané sú aj osudy chrámových organov od roku 1695 až do súčasnosti i zoznam cirkevného vzácneho inventára. Zdokumentovaná je obetavosť a dobročinnosť pri pomoci cirkvi a chrámu zo strany mešťanov, účasť ratkovských žien na dianí v mestečku a ich dobročinnosť i s vyčíslením hodnoty darovaných
predmetov, právne rozhodovacie úkony v ratkovskom magistráte pri majetkovoprávnom vysporiadaní obyvateľov, či prípady vyšetrovania trestných udalostí. Autori nezabudli ani na účasť magistrátu a obyvateľov na rozvoji mesta a na udalosti pracovného dňa cez popisy rôznych stavebných prác a mestských účelových stavieb.
Veľmi hodnotnou časťou je rozsiahle chronologické kalendárium o živote v obci od roku 1413 až dodnes. Na záver je priložený zoznam Národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a zoznam ostatných pamiatok a pamätných tabúľ aj s fotografickou dokumentáciou.
Publikácia je určená nielen Ratkovčanom, ale aj historikom a všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o dejiny tohto regiónu.
Miroslav Ďurinda – Marta Mikitová: Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Košice, Graphics Studio 2017. 136 s. 117 obr. ISBN 978-80-972878-0-1
Stanislav Kejík
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-