+ Môžete mi doplniť, o ktoré knihy konkrétne odvtedy ide?
Po Básnení prišli Zápisky z vodných znamení a Eromantické láskovníky, ktoré sa len vo veľmi obmedzenom množstve dostali do kníhkupectiev, takže mám doma dosť kusov v skrini. Tieto tri som napísala pod pseudonymom Yvone du Rich. Pani Táni Pastorkovej, vtedajšej riaditeľke vydavateľstva Príroda sa dostalo do rúk Básnenie a po prečítaní opisov prírody a podobných vecí, čo sú tam zveršované, mi navrhla, aby som skúsila napísať básničky pre deti. Bola to pre mňa výzva a tak vznikli „Prečo lienky nosia podkolienky“, „Veselá abeceda“, neskôr „Básničkový karneval“, „Moja najmilšia knižka“ – na tejto sa nás podieľalo 5 autoriek. Vydavateľstvo Príroda sa stalo súčasťou najväčšieho vydavateľstva Ikar, kde vlani v edícii Stonožka vyšla kniha Zvieratká z abecedy. Písanie pre deti ma „chytilo za srdce“ a za toto usmernenie vďačím najviac pani Pastorkovej.
+ S potešením konštatujem, že o Vašu tvorbu prejavili záujem nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Dokumentuje to aj Vaša ostatná zbierka detských básničiek pod názvom „Obrázkové riekanky o rodinke z Ivanky“. Ako k tomu došlo, že prejavili v tejto nám blízkej krajine záujem a oslovili Vás s ponukou niečo aj pre české deťúrence napísať? Napísali ste ju v českom jazyku, alebo... ?
Obrázkové riekanky sú v slovenskom jazyku, vydané v Česku, vo vydavateľstve Naše kniha (www.nasekniha.cz). Došlo k tomu tak, že spisovateľka a vydavateľka, pani Hanka Jelínková si kúpila knihu „Prečo lienky nosia podkolienky“, kvôli netradičnému, takému mäkšiemu obalu. Začítala sa do básničiek a rozhodla sa skontaktovať so mnou. Najprv som preložila z češtiny do slovenčiny jej knižku „Šimon a štěňátko Bára“, neskôr mi navrhla, nech napíšem riekanky, slovensky, že ich vydá a bude distribuovať na Slovensko, čo sa aj uskutočnilo. Obrázkové riekanky dostať v slovenských knižných obchodoch. Ilustrácie k tejto knihe, ktorú sme pokrstili vlani v novembri v Prahe, robila šikovná Vendula Hegerová.
+ Aká je Vaša skúsenosť s knihou Zvieratká z abecedy? Nedávno som našiel na internete milú odozvu, zrejme od skúsenej čitateľky, že táto knižka je "Veľmi podarená knižka, aspoň u nás sa stretla s obrovským úspechom. Vďaka nádherným obrázkom a krátkym vtipným básničkám si ju synček vyžaduje každý deň, aj dvakrát." Zrejme ide o dieťa, ktoré ešte nevie čítať, ale jeho mamička mu z nej rada prečíta a dieťa sa počuté básničky ľahko aj naučí. Pre Vás je to zrejme akési pohladenie, či pozitívna spätná odozva.
Bola to veľmi pekná „práca“, v Zvieratkách sú zastúpené, ako názov naznačuje – zvieratká od A – aligátora, až po Ž – žirafiačika. Na konci knižky sú ešte k jednotlivým zvieratkám aj hádanky. Veľmi dôležité pre detskú knihu sú ilustrácie, zvieratká bravúrne zvládol Adrián Macho. Odozvy sú pozitívne, čo ma teší, pamätám si na svoje príjemné pocity, keď som bola ešte dieťa a trávila som čas s peknou detskou knihou. Verím, že i dnešné deti a ich rodičia, starí rodičia, či učitelia v našej pretechnizovanej rýchlej dobe si doprajú čas aj na knihy.
+ Dozvedel som sa, že v rámci Mesiaca slovenských spisovateľov pre získanie ocenenia Panta Rhei Awards Vás nominovali v kategórii "Slovenská spisovateľka roka 2017" a "Slovenská detská kniha roka 2017" - Zvieratká z abecedy. Chcete pre návštevníkov stránky v tomto smere niečo odkázať?
Návštevníkom stránky prajem príjemné čítanie dobrých kníh či článkov a ak by chceli podporiť nomináciu knižky Zvieratká z abecedy, alebo mňa ako autorku, (www.awards.sk Adresa pre hlasovanie), poteší každý hlas. Ďakujem.
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: archív IĎ
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-