Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 8. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou v kultúrnom dome. Sprievod v maskách pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa o týždeň neskôr (15.02.) uskutoční aj v Hrnčiarskych Zalužanoch a o ďalší týždeň (22.02.) v Kokave nad Rimavicou.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách či fašiangových hodoch, ktoré sa tento rok pripravujú v Rimavských Zalužanoch (25.01.), v Klenovci na Ráztočnom (15.02.) a poslednú fašiangovú sobotu 22. februára aj v Hrnčiarskej Vsi, v Drienčanoch a Rimavskej Bani. Okrem ukážok tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť na ochutnávku zabíjačkových špecialít a ľudovú zábavu, o ktorú sa v niektorých obciach postarajú muzikanti, folkloristi a ďalší dobrovoľníci v maskách a kostýmoch.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer Popolcovej stredy (25.02.) v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách a pochovávanie basy.
Divadlá a koncerty
Šnúru koncertov otvára v piatok 10. januára Novoročný koncert v evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote, v ktorom účinkujú členovia zboru Slovenskej filharmónie. V programe zaznejú skladby od Verdiho, Mozarta, Cohena aj vianočné koledy. O deň neskôr (11.01.) budú v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vystupovať umelci z Maďarska s hudobným sprievodom Harmónia Trió v rámci Novoročného operetného galaprogramu s maďarskými retro hitmi.
Pre najmenších je tu opäť populárna dvojica Smejko a Tanculienka s úplne novým predstavením s najväčšími rozprávkovými a tanečnými hitmi, ktoré sa bude konať 23. januára v Rimavskej Sobote.
Všetkých milovníkov ruskej hudby, jazyka a nátury poteší koncertný program Kalinka 2020 v podaní sólistov donského kozáckeho chóru z Rostova na Done Volnij Don. Koncert prinesie 5. februára do Rimavskej Soboty tradičné piesne donských kozákov, známe ruské melódie, virtuozitu v hre na ruských hudobných nástrojoch (bajan a balalajka) a hosťa, ktorým bude domáca Folklórna skupiny Lieščina.
V pondelok 10. februára prichádza do Rimavskej Soboty aj vynikajúca komédia s pesničkami pod názvom Klimaktérium... a čo? Tešiť sa môžete na babskú jazdu plnú humoru, ktorý je asi tým najlepším a najúčinnejším liekom na starosti dneška. Trefné postrehy zo života, zábava a relax v podobe postáv, ktoré sú také isté, ako ste vy – to sú dôvody, prečo by ste si túto divadelnú inscenáciu nemali nechať ujsť.
O pár dní neskôr (27.02.) prevezme divadelnú štafetu Hnúšťa. Brilantná komédia Milenec v hlavnej úlohe s Martinom Mňahončákom vás vtipným spôsobom prevedie svetom plným nástrah, ktoré čakajú na muža po 22-ročnom manželstve. Hra je plná humorných situácií a dialógov, ale aj pikantných situácií.
Plesy
Počas fašiangov je v plnom prúde aj plesová sezóna, ktorá okrem zábavy, tanca a dobrého jedla ponúkne aj zaujímavé kultúrne bonbóniky. Z tohtoročných plesov pre vás vyberáme:
Výstavy
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote prebieha výstava zameraná na vývoj kováčskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov vás zoznámi s tradíciou tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti.
Výstava Malohont mojimi očami, ktorú si môžete od 8. januára pozrieť v knižnici v Hnúšti, vám predstaví prírodné krásy, kultúrne dedičstvo, ľudí a rôzne momenty zo života v našich obciach prostredníctvom fotografií zo súťaže o najkrajšiu fotografiu regiónu Malohont za rok 2019.
Odložte si, prosím... je názov unikátnej výstavy odevných ramienok zo zbierky Martina Pliešovského, ktorú nájdete až do 12. februára vo výstavnej sieni domu kultúry v Revúcej. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu zapísanú do slovenskej knihy rekordov, ktorú v čase zápisu tvorilo viac ako 700 vešiakov z 25 krajín sveta.
V piatok 17. januára o 16.00 hod. vás Lucia a Kristína Dovalové pozývajú do Galérie Ganevia v Dome kultúry v Rimavskej Sobote na vernisáž výstavy Modrotlač, spojenú s módnou prehliadkou modrotlačovej kolekcie so spoluvystavujúcimi Annou Lehockou a Vanesou Berkyovou. Výstava potrvá do konca februára 2020. Nasledujúci deň sa koná Dielnička modrotlače, kde sa môžete naučiť základy techniky a vyrobiť si modrotlačové drobnosti.
Šport a turistika
Za zážitkami na lyžiach v Banskobystrickom kraji vás túto zimu prepraví 6 skibusov, z toho jeden (Novohrad – Podpoľanie) z maďarského Salgótarjánu cez Fiľakovo, Lučenec, Hriňovú až do lyžiarskeho strediska v našom regióne Skicentrum Kokava-Línia. Druhý z nich vás prevezie z Lučenca, Rimavskej Soboty, Hnúšte, Tisovca, Muráňa, Revúcej či z Prednej Hory do lyžiarskeho strediska SKI Telgárt na Horehroní, kde môžete zažiť nezabudnuteľnú lyžovačku pod Kráľovou hoľou. Skibusy premávajú každú sobotu a nedeľu až do polovice marca 2020.
Z turistickej ponuky počas fašiangového obdobia vyberáme:
KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina
11.01. – Ondrejov pochod vďaky (36. ročník) na trase Rimavská Baňa – Kraskovo a späť (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na padlých pri pomníku na Kraskovskej pastve a s opekačkou
25.01. – Spomienkový výstup na Hradovú (9. ročník) na trase Tisovec – Hradová (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na obete vojny
KST mesta Rimavská Sobota
18.01. - Prechod po ceste Márie Séči (36. ročník) na trase Čerenčany – Rozhľadňa Maginhrad – Nižný Skálnik (Borbáš – 0908 377 072) – nenáročná túra, vhodná aj pre rodiny s deťmi
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2020. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Mirka Vargová
(Zdroj: MAS MALOHONT)








































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-