Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 8. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou v kultúrnom dome. Sprievod v maskách pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa o týždeň neskôr (15.02.) uskutoční aj v Hrnčiarskych Zalužanoch a o ďalší týždeň (22.02.) v Kokave nad Rimavicou.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách či fašiangových hodoch, ktoré sa tento rok pripravujú v Rimavských Zalužanoch (25.01.), v Klenovci na Ráztočnom (15.02.) a poslednú fašiangovú sobotu 22. februára aj v Hrnčiarskej Vsi, v Drienčanoch a Rimavskej Bani. Okrem ukážok tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť na ochutnávku zabíjačkových špecialít a ľudovú zábavu, o ktorú sa v niektorých obciach postarajú muzikanti, folkloristi a ďalší dobrovoľníci v maskách a kostýmoch.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer Popolcovej stredy (25.02.) v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách a pochovávanie basy.
Divadlá a koncerty
Šnúru koncertov otvára v piatok 10. januára Novoročný koncert v evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote, v ktorom účinkujú členovia zboru Slovenskej filharmónie. V programe zaznejú skladby od Verdiho, Mozarta, Cohena aj vianočné koledy. O deň neskôr (11.01.) budú v Dome kultúry v Rimavskej Sobote vystupovať umelci z Maďarska s hudobným sprievodom Harmónia Trió v rámci Novoročného operetného galaprogramu s maďarskými retro hitmi.
Pre najmenších je tu opäť populárna dvojica Smejko a Tanculienka s úplne novým predstavením s najväčšími rozprávkovými a tanečnými hitmi, ktoré sa bude konať 23. januára v Rimavskej Sobote.
Všetkých milovníkov ruskej hudby, jazyka a nátury poteší koncertný program Kalinka 2020 v podaní sólistov donského kozáckeho chóru z Rostova na Done Volnij Don. Koncert prinesie 5. februára do Rimavskej Soboty tradičné piesne donských kozákov, známe ruské melódie, virtuozitu v hre na ruských hudobných nástrojoch (bajan a balalajka) a hosťa, ktorým bude domáca Folklórna skupiny Lieščina.
V pondelok 10. februára prichádza do Rimavskej Soboty aj vynikajúca komédia s pesničkami pod názvom Klimaktérium... a čo? Tešiť sa môžete na babskú jazdu plnú humoru, ktorý je asi tým najlepším a najúčinnejším liekom na starosti dneška. Trefné postrehy zo života, zábava a relax v podobe postáv, ktoré sú také isté, ako ste vy – to sú dôvody, prečo by ste si túto divadelnú inscenáciu nemali nechať ujsť.
O pár dní neskôr (27.02.) prevezme divadelnú štafetu Hnúšťa. Brilantná komédia Milenec v hlavnej úlohe s Martinom Mňahončákom vás vtipným spôsobom prevedie svetom plným nástrah, ktoré čakajú na muža po 22-ročnom manželstve. Hra je plná humorných situácií a dialógov, ale aj pikantných situácií.
Plesy
Počas fašiangov je v plnom prúde aj plesová sezóna, ktorá okrem zábavy, tanca a dobrého jedla ponúkne aj zaujímavé kultúrne bonbóniky. Z tohtoročných plesov pre vás vyberáme:
Výstavy
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote prebieha výstava zameraná na vývoj kováčskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov vás zoznámi s tradíciou tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti.
Výstava Malohont mojimi očami, ktorú si môžete od 8. januára pozrieť v knižnici v Hnúšti, vám predstaví prírodné krásy, kultúrne dedičstvo, ľudí a rôzne momenty zo života v našich obciach prostredníctvom fotografií zo súťaže o najkrajšiu fotografiu regiónu Malohont za rok 2019.
Odložte si, prosím... je názov unikátnej výstavy odevných ramienok zo zbierky Martina Pliešovského, ktorú nájdete až do 12. februára vo výstavnej sieni domu kultúry v Revúcej. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu zapísanú do slovenskej knihy rekordov, ktorú v čase zápisu tvorilo viac ako 700 vešiakov z 25 krajín sveta.
V piatok 17. januára o 16.00 hod. vás Lucia a Kristína Dovalové pozývajú do Galérie Ganevia v Dome kultúry v Rimavskej Sobote na vernisáž výstavy Modrotlač, spojenú s módnou prehliadkou modrotlačovej kolekcie so spoluvystavujúcimi Annou Lehockou a Vanesou Berkyovou. Výstava potrvá do konca februára 2020. Nasledujúci deň sa koná Dielnička modrotlače, kde sa môžete naučiť základy techniky a vyrobiť si modrotlačové drobnosti.
Šport a turistika
Za zážitkami na lyžiach v Banskobystrickom kraji vás túto zimu prepraví 6 skibusov, z toho jeden (Novohrad – Podpoľanie) z maďarského Salgótarjánu cez Fiľakovo, Lučenec, Hriňovú až do lyžiarskeho strediska v našom regióne Skicentrum Kokava-Línia. Druhý z nich vás prevezie z Lučenca, Rimavskej Soboty, Hnúšte, Tisovca, Muráňa, Revúcej či z Prednej Hory do lyžiarskeho strediska SKI Telgárt na Horehroní, kde môžete zažiť nezabudnuteľnú lyžovačku pod Kráľovou hoľou. Skibusy premávajú každú sobotu a nedeľu až do polovice marca 2020.
Z turistickej ponuky počas fašiangového obdobia vyberáme:
KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina
11.01. – Ondrejov pochod vďaky (36. ročník) na trase Rimavská Baňa – Kraskovo a späť (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na padlých pri pomníku na Kraskovskej pastve a s opekačkou
25.01. – Spomienkový výstup na Hradovú (9. ročník) na trase Tisovec – Hradová (Kojnok – 0907 366 290) – pešia túra spojená so spomienkou na obete vojny
KST mesta Rimavská Sobota
18.01. - Prechod po ceste Márie Séči (36. ročník) na trase Čerenčany – Rozhľadňa Maginhrad – Nižný Skálnik (Borbáš – 0908 377 072) – nenáročná túra, vhodná aj pre rodiny s deťmi
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame. Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2020. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Mirka Vargová
(Zdroj: MAS MALOHONT)







































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.