Územie, na ktorom už od roku 2007 pôsobí Miestna akčná skupina MALOHONT, sa oficiálne od júla tohto roka rozšírilo o územie obcí Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Chvalová a Selce. Počet obcí zahrnutých do územia MAS sa tak zvýšil na 43.MAS, ktorý spolufinancujú obce zahrnuté do územia MAS, ale aj príprava stratégie rozvoja územia MAS na nové programové obdobie 2014 - 2020, vďaka ktorej môže MAS opäť získať finančné prostriedky, ktoré bude prerozdeľovať na projekty obcí, podnikateľov a občianskych organizácií. Záleží na tom, či stratégia MAS bude patriť medzi podporené, podobne ako tomu bolo v súčasnom programovom období, čo sa dozvieme približne do dvoch rokov.
Pripojením obcí sa územie MAS rozširuje aj o ďalšie prírodné zaujímavosti, kultúrne a historické dedičstvo, ale o šikovných a zručných ľudí týchto obcí. Celková rozloha územia MAS dosiahla 721 km2 a počet obyvateľov 43 obcí sa zvýšil na 28 650.
Aj napriek tomu, že rozvoj regiónu si vyžaduje dlhé roky systematickej spolupráce a zmeny k lepšiemu sa nedejú zo dňa na deň, veríme, že všetky štyri obce, ako aj subjekty, ktoré v nich pôsobia, ohodnotia vstup do MAS MALOHONT za správny krok.
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
|
Obec Hrnčiarska Ves Okres: Poltár Počet obyvateľov: 990 Rozloha: 25,77 km2 Na území obce Hrnčiarska Ves, ktorá vznikla v roku 1964 spojením obcí Pondelok, Veľká Suchá a Maštinec, bolo sídlisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec Pondelok sa spomína od roku 1515. Patrila Jánokyovcom a Jákóffyovcom, v novoveku viacerým drobným zemanom. V 18. storočí tu zeman Gabriel Roth založil porcelánku. V roku 1828 mala obec 68 domov a 474 obyvateľov, ktorí sa zaoberali tradičnými remeslami. Prvá písomná zmienka o obci Veľká Suchá, ktorá sa vyvinula zo staršieho osídlenia pod hradiskom, je z roku 1285. Obec bola známa jarmokmi. V roku 1828 mala 59 domov a 420 obyvateľov. Tí sa zaoberali výrobou škridiel a hrnčiarstvom. Po roku 1918 mala obec poľnohospodársky charakter. V údolí maštinského potoka je bohatý výskyt minerálnych prameňov. |
Obec Hrnčiarske Zalužany Okres: Poltár Počet obyvateľov: 882 Rozloha: 6,09 km2 Obec Hrnčiarske Zalužany vznikla asi v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 pod názvom “Zalusan” a patrila Jánokyovcom a Jákoffyovcom. V novoveku patrila obec viacerým drobným zemanom. Obyvatelia sa zaoberali hospodárstvom, no predovšetkým hrnčiarstvom. Vyrábali keramiku, ohňovzdorné tehly, škridlu. Aj preto sa v roku 1773 objavuje nový názov obce “Hrnčiarske Zalussany”. V roku 1828 mala obec 80 domov a 605 obyvateľov. Erb obce je vytvorený podľa pečate z druhej polovice 18. storočia. V súčasnosti tradíciu hrnčiarstva v obci reprezentuje Výrobné družstvo Šamotka, ako aj súkromní remeselníci.
|
|
|
Obec Chvalová Okres: Revúca Počet obyvateľov: 187 Rozloha: 9,27 km2
|
Okres: Poltár Počet obyvateľov: 112 Rozloha: 24,41 km2
Obec sa spomína od roku 1303 ako Zelche. V roku 1427 patrila hradu Hajnáčka, potom Derencsényiovcom, Hrachovskému panstvu a iným rodinám. Obyvatelia sa zaoberali výrobou vozov, kolies, dreveného náradia a debnárstvom. V roku 1837 mala 52 domov a 407 obyvateľov. V 19. storočí tu mala svoj majetok Rimamuránsko - šalgotariánska spoločnosť.
|
Obec Selce 
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.