Remeselníci z regiónu a jeho okolia sa prezentovali svojimi výrobkami, rozprávaním a ukážkou prác. Vidieť ako vzniká guba z ovčej vlny, bačovský riad a pletený košík, vyskúšať si tkanie koberca či plieskanie bičom či ochutnať med priamo od včelára, medovinu alebo trdelník - to všetko umožnil návštevníkom remeselný jarmok, ktorý bol súčasťou podujatia.
Atmosféru dňa spríjemňovali spevom, hudbou i tancom folklórne súbory a spevácke skupiny na pódiu pri pastierni i pomedzi návštevníkov. Pre deti bol pripravený drevený kolotoč a ďalšie drevené atrakcie, zaujali ich však aj živé ovečky a kozy. V mlyne prebiehala výstava Ovčiarskeho múzea Liptovský Hrádok pod názvom Ovčiari - Valasi, remeslo a kultúra.
Hlavný scénický program vyskladali tancom a hudbou pastierskej valaskej kultúry folklórne kolektívy a sólisti z regiónov Gemer-Malohont, Podpoľanie, Horehronie, Horné Považie a Ponitrie.
Tohtoročnou novinkou a vyvrcholením mitrovania bol fakľový sprievod bačov a valachov. Tí sa kedysi na svätého Demetera alebo Mitra (26. októbra) vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syr a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina. Podobne tomu bolo aj teraz vo Veľkých Teriakovciach, kde bačovia a valasi podali majiteľovi oviec odpočet, koľko oviec odchovali, koľko zarezali, koľko mlieka nadojili, syra vyrobili a vlny nastrihali. Gazda im na záver poďakoval a pozval ich na zábavu a posedenie pri ľudovej hudbe.
Hlavnými organizátormi podujatia boli Miestna akčná skupina MALOHONT, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce. Odborným garantom podujatia bola Katedra životného prostredia Fakulty prírodných vied UMB Banská Bystrica.
Realizáciu podujatia finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR.
Pri príprave a realizácii podujatia nám pomáhali desiatky dobrovoľníkov z rôznych obcí nášho regiónu, ktorí pravidelne obetujú svoj čas a ochotu v prospech spoločných aktivít, ktorými sa snažíme o zachovávanie tradícií a šírenie dobrého mena regiónu. Aj vďaka nim je naša miestne akčná skupina naozaj akčná.
Ing. Miroslava Vargová
Foto: Peter Poboček
[cincopa AIBA8Ddga1QG]
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.