Po administratívnej kontrole postúpili všetky projekty do ďalšieho kola, v ktorom ich Výberová komisia MAS hodnotila na základe bodovacích kritérií. Vzhľadom na počet dosiahnutých bodov a dostupné finančné prostriedky v grantovom programe MAS bolo vo výzve č. 01/GP/MAS/2016 schválených 14 projektov, na ktoré bude rozdelených 25 000 €.
Vďaka nim bude zrealizovaných niekoľko podujatí, medzi ktorými je napríklad rekonštrukcia bojov počas 2. svetovej vojny na Hrbe medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, Slivkové hody v teriakovskom mlyne, kreatívne stretnutia v Hnúšti zamerané na plstenie i galaprogram 45-ročného jubilanta, ktorým je v tomto roku Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Okrem toho bude podporený aj Country festival v Kokave nad Rimavicou a 24- hodinový volejbalový maratón v Hnúšti. Okrem toho bude v rámci projektov vybudované vzdelávacie centrum Včelín v Liešnici, altánok s ohniskom pod Maginhradom či prístrešok nad prameňom pitnej vody v Nižnom Skálniku. V Hnúšti bude zároveň spestrená expozícia v Múzeu socialistických kuriozít a v Dražiciach bude zrekonštruovaná veža kostola. Pozornosť miestnym produktom a špecialitám bude venovaná v projektoch Ovocný Malohont a Poľovnícke potulky Malohontom. 
Vo výzve č. 02/GP/MAS/2016 boli schválené všetky 3 projekty v plnej požadovanej sume vo výške 21 000 €. Cez jeden z nich bude dokončený a oficiálne otvorený náučný chodník Po stopách Maginhradu, v ďalšom bude pomocou QR kódov spropagované prírodné, kultúrne a historické dedičstvo s prepojením na rozprávky a povesti Pavla Dobšinského. Tretí projekt je zmeraný na zriadenie dvoch expozícií, a to Múzeum Balsberga v Hnúšti a Múzeum súkenníctva a gubárstva v Klenovci, popri ktorých dôjde aj k rekonštrukcii synagógy v Kokave nad Rimavicou.
Grantový program Miestnej akčnej skupiny MALOHONT 2016 je spolufinancovaný z finančného príspevku 43 obcí zahnutých do územia MAS:
Babinec, Budikovany, Čerenčany, Dražice, Drienčany, Ďubákovo, Hnúšťa, Horné Zahorany, Hostišovce, Hrachovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Hrušovo, Chvalová, Klenovec, Kraskovo, Kociha, Kokava nad Rimavicou, Kružno, Kyjatice, Lehota nad Rimavicou, Lipovec, Lukovištia, Nižný Skálnik, Ožďany, Padarovce, Poproč, Potok, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Rimavské Zalužany, Rovné, Selce, Slizké, Sušany, Šoltýska, Španie Pole, Teplý Vrch, Utekáč, Veľké Teriakovce, Veľký Blh, Vyšný Skálnik, Zacharovce.
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-